Úvod k základným procedúram Kongregácie pre náuku viery
 pre prípady obvinení zo sexuálneho zneužívania



Nariadenie, ktoré sa má aplikovať, je dané prostredníctvom motu proprio Sacramentum sanctitatis tutela z 30. apríla 2001 v súčinnosti s Kódexom kánonického práva z roku 1983. Tento úvod môže pomôcť laikom a tým, ktorí nie sú právnikmi, porozumieť spomínané nariadenie.

A. Predbežné procedúry
Diecéza preskúma akékoľvek podozrenie zo sexuálneho zneužívania mladistvého zo strany duchovného.
Ak sa podozrenie javí s veľkou pravdepodobnosťou ako pravdivé, prípad sa postúpi Kongregácii pre náuku viery (ďalej Kongregácii). Miestny biskup odovzdá každú nevyhnutnú informáciu Kongregácii a vyjadrí svoj názor, podľa akých procedúr treba postupovať a aké opatrenia treba prijať v krátkom i dlhšom časovom horizonte.
Pokiaľ ide o odstúpenie zločinov kompetentným autoritám treba dodržiavať nariadenia občianskeho zákona.
V predbežnej fáze a pokým prípad nie je uzatvorený, môže biskup prijať predbežné opatrenia na ochranu celého spoločenstva, vrátane obetí. Vždy je totiž miestnemu biskupovi zverená moc chrániť deti tým, že obmedzí činnosť akéhokoľvek kňaza vo svojej diecéze. To patrí do jeho riadnej právomoci a je povzbudzovaný k tomu, aby ju využíval natoľko, nakoľko je to nevyhnutné, aby sa zaistilo, že deti neutrpia škodu. Túto moc môže biskup aplikovať diskrétne pred začatím akéhokoľvek kánonického postupu, počas neho i po jeho skončení.

B. Procedúry, na ktoré splnomocňuje Kongregácia
Kongregácia preskúma prípad, ktorý jej predložil miestny biskup, a tam, kde je to potrebné, si vyžiada doplňujúce informácie.
Kongregácia má k dispozícii niekoľko možností:

1. Trestné procesy
Kongregácia môže splnomocniť miestneho biskupa, aby viedol trestný súdny proces pred miestnym cirkevným tribunálom. Akékoľvek prípadné odvolanie musí byť v podobných kauzách predložené tribunálu Kongregácie.
Kongregácia môže splnomocniť miestneho biskupa, aby dal inštrukcie na administratívno-trestný proces vedený delegátom miestneho biskupa, ktorému asistujú dvaja prísediaci. Obvinený kňaz je prizvaný, aby odpovedal na obvinenia a bol konfrontovaný s dôkazmi. Obvinený má právo predložiť Kongregácii odvolanie proti dekrétu, ktorým sa odsudzuje na kánonický trest. Rozhodnutie kardinálov – členov Kongregácie je definitívne.
V prípade, ak je kňaz uznaný vinným, môže byť prostredníctvom týchto dvoch postupov – súdneho a administratívno-trestného – odsúdený na istý počet kánonických trestov, z ktorých ten najvážnejší je zbavenie klerického stavu. Priamo počas týchto procedúr sa môže prejednávať aj otázka utrpených škôd.

2. Prípady, ktoré sú postúpené priamo Svätému Otcovi
V osobitne závažných prípadoch, v ktorých občianske trestné súdy uznali duchovného vinným za sexuálne zneužívanie mladistvých, alebo v ktorých sú dôkazy proti nemu zdrvujúce, môže Kongregácia rozhodnúť o postúpení tohto prípadu priamo Svätému Otcovi so žiadosťou, aby pápež vydal dekrét o prepustení z klerického stavu ex officio. Voči takémuto pápežskému dekrétu neexistuje z hľadiska kánonického práva odvolanie.
Kongregácia predkladá Svätému Otcovi aj žiadosti tých obvinených kňazov, ktorí si uvedomujú spáchané zločiny a žiadajú o zbavenie kňazských povinností a tiež o návrat do laického stavu. Svätý Otec takej žiadosti vyhovie pre dobro Cirkvi („pro bono Ecclesiae“).

3. Disciplinárne opatrenia
V takých prípadoch, keď obvinený kňaz priznal vlastné zločiny a súhlasil s tým, že bude žiť v modlitbách a pokání, splnomocní Kongregácia miestneho biskupa, aby vydal dekrét zakazujúci alebo obmedzujúci verejné pôsobenie takéhoto kňaza. Tieto dekréty sú nariadené na základe trestného postupu, ktorý so sebou nesie aj kánonický trest za porušenie podmienok dekrétu, pričom sa nevylučuje ani prepustenie z klerického stavu. Proti týmto dekrétom je možné odvolať sa na Kongregáciu. Rozhodnutie Kongregácie je definitívne.

C. Revízia motu proprio
Kongregácia pracuje na revízii niektorých článkov motu proprio Sacramentorum sanctitatis tutela, s cieľom aktualizovať toto motu proprio z roku 2001 vo svetle špeciálnych právomocí, priznaných Kongregácii pápežmi Jánom Pavlom II. a Benediktom XVI. Navrhované a prerokovávané zmeny nezmenia tieto procedúry.