Vyhlásenie k rozhodnutiu Európskeho parlamentu o rešpektovaní ľudských práv



Oznamovacie prostriedky informujú, že Európsky parlament schválil Rozhodnutie o rešpektovaní ľudských práv v Európskej únii; v ňom sa berú do úvahy aj isté formy spolužitia "de facto" a medzi nimi zverejnené spolužitia osôb toho istého pohlavia, ako aj potreba uznania "zákonitých manželstiev" medzi osobami toho istého pohlavia.
Také Rozhodnutie je ťažkým a opakovaným atentátom na rodinu založenú na manželstve, ktoré je jednotou lásky a života medzi mužom a ženou, z ktorej jednoty sa prirodzene rodí život. Na takejto manželskej jednote, keďže je potrebným dobrom, je pevne založená každá spoločnosť. Popierať túto základnú a elementárnu antropologickú pravdu by viedlo k zničeniu spoločenského tkaniva. Zrovnoprávniť spolužitia "de facto" a - čo je ešte horšie - spolužitia homosexuálov so spolužitím v právoplatnom manželstve a vyzvať parlamenty, aby prispôsobili legislatívu v tomto zmysle, či to neznamená zneuznanie hlbokých ašpirácií národov v ich najvnútornejšej identite?
V priebehu dejín národy múdro uznali, čím je manželstvo a čo so sebou prináša; toto však je teraz týmto Rozhodnutím Európskeho parlamentu podrobené tak veľmi zavádzajúcej interpretácii. Našťastie rôzne parlamenty Európy budú istotne vedieť byť v súlade s prevažnou väčšinou európskych rodín, ktoré potrebujú urgentnú pomoc v ich vznešenom poslaní, a ktoré sa teraz vidia týmto Rozhodnutím nespravodlivo zrovnoprávnené s takýmito typmi "spolužitia"; toto Rozhodnutie v nijakom prípade nemá opravdivú legislatívnu hodnotu, ani neurčuje povinnú orientáciu. Špecifická povaha rodiny, ktorá sa zakladá na manželstve, je uznaná vo väčšine európskych ústav. Táto povaha rodiny nie je teda len pravdou tých, čo veria, ale je prirodzeným dedičstvom ľudstva vpísaným do srdca človeka a charakterizuje kultúru národov.
Zákonodarcovia teda - a osobitným spôsobom katolícki poslanci - by nemali svojimi hlasmi podporovať tento typ zákonodarstva, pretože sa protiví spoločnému dobru a pravde o človeku, a teda je skutočne nespravodlivé.

Vatikán 17. marca 2000

Kardinál Alfonso López Trujillo, predseda

Mons. Francisco Gil Hellin, sekretár