Arcibiskup Mons. Mario Giordana, apoštolský nuncius v SR
 
 
Excelencia, Mons. Ignacio Carrasco de Paula, predseda Pápežskej akadémie pre život,
Excelencia, Mons. Jean Laffitte, tajomník Pápežskej rady pre rodinu,
Excelencia, Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska,
drahí spolubratia v biskupskej službe,
predstavitelia cirkevného i občianskeho života,
vážení účastníci tejto konferencie!
 
Som veľmi rád, že vás všetkých môžem pozdraviť a  poďakovať Konferencii biskupov Slovenska za zorganizovanie tohto podujatia, ktorého cieľom je predstaviť katolícky pohľad na ideológiu rodovej rovnosti, a tak lepšie pochopiť to, čomu hovoríme ľudská dôstojnosť.
 
Téma, ktorej sa venuje táto konferencia, patrí zaiste medzi najproblematickejšie otázky súčasného sveta, pretože sa týka vzťahu muža a ženy a ich rodovej odlišnosti. Tvrdí sa, že táto odlišnosť je určovaná iba na základe sociálnych a kultúrnych kritérií, a preto neexistuje len jediné rodové rozlíšenie – muž alebo žena – ale je ich viacero, pričom závisí od rôznych zameraní v rámci sexuality, rasy a kultúry, ako aj od spoločenských podmienok.
 
Majúc na zreteli vážne dôsledky mnohých zákonov prijatých na medzinárodnej úrovni, ktoré podporili a podporujú túto rodovú teóriu, by som chcel pripomenúť, že je potrebné poukázať na učenie Cirkvi, ktoré vždy ponúkalo a naďalej ponúka predstavu opravdivého a prirodzeného vzťahu muža a ženy, ktorý sa zakladá na správnej antropologickej reciprocite, vychádzajúcej z diferencovanej rovnosti muža a ženy, o ktorej hovorí Biblia (Gn 1, 2).
 
V tejto súvislosti by som rád spomenul učenie posledných veľkých pápežov. Ako príklad môžem uviesť apoštolský list Mulieris dignitatem (1987) a List ženám (1995) blahoslaveného Jána Pavla II. Taktiež pápež Benedikt XVI., opierajúc sa o učenie svojho predchodcu, vo vianočnom príhovore členom rímskej kúrie v decembri 2008 naliehavo zdôrazňoval, že „ak Cirkev hovorí o ľudskej bytosti ako o mužovi a žene, tak nejde o prekonaný metafyzický pohľad,“ a zároveň žiadal, aby bol tento poriadok stvorenia rešpektovaný. A keďže viera v Stvoriteľa je podstatnou súčasťou kresťanského Kréda, Cirkev nesie zodpovednosť aj za stvorenstvo, a  musí túto zodpovednosť prejaviť aj verejne, a to tým, že chráni človeka pred samodeštrukciou.
 
Veľmi dôležitý bol aj list Kongregácie pre náuku viery z roku 2004 O spolupráci muža a ženy v Cirkevi a vo svete, adresovaný všetkým biskupom. V tomto liste je sexuálna odlišnosť predstavená ako skutočnosť hlboko vpísaná do prirodzenosti muža a ženy: sexualita charakterizuje muža a ženu nielen na fyzickej, ale aj na psychickej a duchovnej úrovni, a poznačuje každý ich prejav. Sexualita nemôže byť zredukovaná iba na bezvýznamnú, čisto biologickú skutočnosť, ale je základným prvkom ľudskej osobnosti, jej spôsobu bytia, jej prejavov, komunikácie s inými, jej cítenia, vyjadrovania a prežívania ľudskej lásky.
 
Ako vidíme, náuka Cirkvi v tejto oblasti je jasná. Pobádaní našou kresťanskou vierou máme neustále ochraňovať telesný i duchovný rozmer ľudskej bytosti, ktorá je charakterizovaná pohlavnou odlišnosťou, ochraňovať jej dôstojnosť a nenechať sa zmanipulovať pomýlenými ideológiami, ktoré sa usilujú zahmlievať pravdu o nej.
 
Spoločnosť, v ktorej žijeme, potrebuje čoraz naliehavejšie jasné predstavy o základných hodnotách ľudského života, hodnotách založených na Božom zákone, na evanjeliu a na učení Cirkvi. Jeden zo sloganov dnešnej doby hovorí: musíme byť moderní! Zaiste, musíme byť moderní, avšak tým, že budeme v živote lepšie uplatňovať tieto základné hodnoty bez toho, aby sme ich popierali či modifikovali s ospravedlnením, že ich treba prispôsobiť dnešnému zmýšľaniu. Je potrebné, aby nám tieto hodnoty pomáhali zaujať správne postoje – ale vždy v pravde – voči potrebám, ktoré sú súčasťou modernej kultúry.
 
Želám si, aby nám aj táto konferencia pomohla pochopiť, že je čoraz viac potrebné s novým zápalom ponúkať mužom i ženám dnešnej doby pravdivú a jasnú morálku i vierouku, ktorá im pomôže hlbšie prežívať hodnoty evanjelia podľa Božej vôle.
 
Ďakujem za pozornosť.