ZNOVU OBJAVIŤ NÁDEJ A SOLIDARITU

 
Posolstvo predsedov biskupských konferencií Európskej únie európskym inštitúciám a členským štátom

 
Katolícka cirkev v Európskej únii reprezentovaná predsedami biskupských konferencií členských štátov sa rozhodla  v tejto kríze, ktorá nás postihla, obrátiť na európske inštitúcie a členské štáty EÚ s posolstvom nádeje a výzvou na solidaritu. S posolstvom, v ktorom znovu deklarujeme svoje úsilie o budovanie Európy, ktoré prinieslo nášmu kontinentu mier a prosperitu, ako aj jej základné hodnoty solidarity, slobody, neporušiteľnosti ľudskej dôstojnosti, demokracie, právneho štátu, rovnosti, obrany a podpory ľudských práv. Otcovia zakladatelia Európskej únie boli presvedčení, že Európa bude svojimi krízami zocelená. V našej kresťanskej viere vo zmŕtvychvstalého Pána máme nádej, že Boh môže obrátiť všetko, čo sa udeje, na dobré, aj to, čomu nerozumieme a čo sa nám môže zdať zlé, a táto viera je posledným základom našej nádeje a univerzálneho bratstva. Ako Katolícka cirkev v Európskej únii, spoločne s ostatnými sesterskými cirkvami a cirkevnými spoločenstvami ohlasujeme a svedčíme o tejto viere a spolu s príslušníkmi iných  náboženských tradícií a ľuďmi dobrej vôle sa usilujeme budovať univerzálne bratstvo, ktoré nikoho nevylučuje. Viera nás pozýva, aby sme vyšli zo seba a videli v druhých - osobitne tých, čo trpia a sú na okrajoch našich ciest - bratov a sestry a aby sme boli pripravení dať za nich aj život.

Pandémia, ktorá nás postihla v ostatných mesiacoch, otriasla mnohými našimi istotami a odhalila našu zraniteľnosť a našu vzájomnú závislosť. V celom svete najviac trpeli starí a chudobní. Na túto krízu, ktorá nás prekvapila a zastihla nepripravených, európske krajiny reagovali najskôr so strachom, zatvoriac svoje vnútorné i vonkajšie hranice, niektoré dokonca odmietali podeliť sa s ostatnými o medicínske zariadenia, ktoré najviac potrebovali. Mnohí z nás sme sa obávali, že je ohrozená samotná Európska únia, ako ekonomický, politický, sociálny a kultúrny projekt. Vtedy sme si uvedomili, ako povedal pápež František, že sme na tej istej lodi a že sa môžeme zachrániť, len keď ostaneme spolu. S novou rozhodnosťou začala Európska únia reagovať jednotne na túto dramatickú situáciu. Ukázala svoju schopnosť znovu objaviť ducha otcov zakladateľov. Želáme si, aby nástroj na zotavenie z Covidu-19 a posilnený rozpočet Európskej únie na roky 2021-2027, na ktorých sa dohodla Európska rada v júli a o ktorých sa aktuálne vedú rokovania medzi Európskym parlamentom a Európskou radou, dokázali reflektovať tohto ducha.

Budúcnosť Európskej únie nezávisí len od ekonomiky a financií, ale aj od spoločného ducha a nového zmýšľania. Táto kríza je duchovnou príležitosťou na obrátenie. Nesmieme svoje sily venovať jednoducho len návratu do „starého normálu“, ale musíme tiež vyťažiť z tejto krízy, aby sa uskutočnila radikálna zmena k lepšiemu. Táto chvíľa nás núti, aby sme sa znovu zamysleli nad reštrukturalizáciou aktuálneho modelu globalizácie, zaisťujúcou rešpektovanie životného prostredia, otvorenosť voči životu, starostlivosť o rodiny, sociálnu rovnosť, dôstojnosť pracovníkov a práva budúcich generácií. Pápež František v encyklike Laudato siʼ poskytol orientačné línie, ako dať podobu novej spoločnosti. Vo svojej novej encyklike Fratelli tutti, podpísanej pred niekoľkými týždňami pri hrobe sv. Františka Assiského, vyzýva celé ľudstvo k univerzálnemu bratstvu a sociálnemu priateľstvu, nezabúdajúc na tých, čo sú na okraji, zranení a trpiaci. Princípy katolíckej sociálnej náuky, medzi ktoré patrí ľudská dôstojnosť, solidarita, ako aj prednostné angažovanie sa v prospech chudobných a udržateľnosť, môžu byť pomôckou na vytvorenie odlišného modelu ekonomiky a spoločnosti po pandémii.

Solidarita je základným princípom sociálnej náuky Cirkvi a srdcom procesu európskej integrácie. Solidarita sa nechápe len ako vnútorný transfer zdrojov v záujme kohéznej politiky, ale aj ako „spoločné konanie“ a „otvorenosť pre integráciu všetkých“, zvlášť tých na okraji. V tomto kontexte treba uviesť, že keď bude vakcína proti Covidu-19 k dispozícii, musí byť dostupná všetkým, predovšetkým tým najchudobnejším. Robert Schuman objasnil, že národy vôbec nie sú sebestačné a musia si navzájom pomáhať, a že solidarita značí presvedčenie, že v skutočnom záujme každého je spoznať a v praxi akceptovať vzájomnú závislosť všetkých. Pre neho bola zjednotená Európa predobrazom univerzálnej solidarity celého sveta, bez rozdielov a vylučovania kohokoľvek. Z tohto dôvodu Schumanova deklarácia zdôrazňovala osobitnú zodpovednosť  Európy za rozvoj Afriky. V tejto línii žiadame viac humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce, ako aj presmerovanie vojenských nákladov do zdravotníckych a sociálnych služieb.
 
Európska solidarita sa musí naliehavo rozšíriť na utečencov, ktorí žijú v utečeneckých táboroch v neľudských podmienkach a sú vážne ohrození vírusom Covid-19. Solidarita s utečencami neznamená len financie, ale aj proporcionálne otváranie hraníc Európskej únie každým členským štátom. Pakt o migrácii a azyle predložený Európskou komisiou možno považovať za krok ku zavedeniu spoločnej a spravodlivej európskej politiky ohľadom migrácie a azylu, ktorý treba starostlivo zvážiť. Cirkev sa už vyjadrila ohľadom prijímania utečencov, rozlišujúc medzi rozdielnymi typmi migrácie (či ide o regulárnu alebo neregulárnu migráciu), podobne medzi tými, čo utekajú pred vojnou a prenasledovaním a tými, čo emigrujú z ekonomických alebo enviromentálnych dôvodov, a tiež ohľadom nutnosti brať úvahy aj otázky spojené s bezpečnosťou. Myslíme si však, že existujú isté princípy, hodnoty a medzinárodné právne záväzky, ktoré treba rešpektovať vždy, nezávisle od situácie dotknutých osôb. Tieto princípy konania a hodnoty tvoria základ identity Európy a majú svoj pôvod v jej kresťanských koreňoch. Odporúčame tiež, aby sa uľahčili bezpečné a legálne cesty pre migrantov a humanitárne koridory pre utečencov, ktoré umožnia ich bezpečný príchod do Európy a ich prijatie, ochranu, podporu a integráciu. V tomto zmysle je vhodné spolupracovať s cirkevnými inštitúciami a súkromnými združeniami, ktoré už v tejto oblasti pracujú. Európa sa nemôže a nesmie obracať chrbtom tým, ktorí prichádzajú z vojnových zón alebo z miest, kde trpia diskrimináciou alebo nemôžu viesť dôstojný život.
 
Kľúčovým prvkom pre Cirkev v mnohých členských štátoch počas pandémie je rešpektovanie náboženskej slobody veriacich, osobitne slobody zhromažďovania, aby mohli uplatniť svoju slobodu praktizovať bohoslužby, pri plnom rešpektovaní zdravotných opatrení. To je ešte zrejmejšie, ak si uvedomíme, že charitatívne diela sa zrodili a majú svoje korene v prežívanej viere. Deklarujeme svoju dobrú vôľu viesť naďalej dialóg medzi štátnymi a cirkevnými autoritami, aby sme našli najlepší spôsob, ako uviesť do súladu rešpektovanie nevyhnutných opatrení a slobodu náboženstva a kultu.
 
Často sa hovorí, že svet bude po tejto kríze iný. Predsa však závisí od nás, či bude svet lepší alebo horší, či z tejto krízy vyjdeme silnejší v solidarite, alebo nie. Počas týchto mesiacov pandémie sme boli svedkami mnohých znamení, ktoré nám prinášajú nádej – počnúc prácou zdravotníckeho personálu až po tých, čo sa venujú starostlivosti o starých, či po prejavené gestá súcitu a kreativity vo farnostiach a cirkevných spoločenstvách. Mnohí v týchto ťažkých mesiacoch museli priniesť značné obete, vzdať sa stretávania so svojimi drahými a prítomnosti pri nich vo chvíľach ich osamelosti a utrpenia, dokonca niekedy aj zomierania. Vo svojom posolstve Urbi et Orbi na Veľkonočnú nedeľu sa pápež František obrátil zvlášť na Európu, aby jej pripomenul, že „po druhej svetovej vojne tento kontinent dokázal povstať vďaka konkrétnemu duchu solidarity, ktorý mu umožnil prekonať súperenia minulosti“. Podľa pápeža je viac než inokedy naliehavé, „aby také súperenia nenabrali opäť na sile, ale aby si všetci uvedomovali, že sú súčasťou jedinej rodiny a vzájomne sa podporovali. Dnes Európska únia stojí pred epochálnou výzvou, od ktorej bude závisieť budúcnosť nielen jej, ale aj celého sveta“.
 
Uisťujeme všetkých, čo riadia európske inštitúcie a členské štáty a prispievajú k ich práci, že v našom spoločnom úsilí vybudovať lepšiu budúcnosť nášho kontinentu i sveta stojí Cirkev po ich boku. Všetky iniciatívy, ktoré podporujú autentické hodnoty Európy, budeme podporovať. Želáme si, aby sme z tejto krízy vyšli silnejší, múdrejší, viac jednotní, solidárnejší, pozornejší voči nášmu spoločnému domu, aby sme sa stali kontinentom, ktorý posunie celý svet k väčšiemu bratstvu, spravodlivosti, pokoju a rovnosti. Svoje modlitby obetujeme za všetkých a zo srdca vám udeľujeme svoje požehnanie. Nech nás na našom putovaní k lepšiemu svetu sprevádza Pán!
 
J. Em. kardinál Gualtiero Bassetti, arcibiskup Perugie-Città della Pieve, Taliansko
J. E. Mons. Georg Bätzing, biskup Limburgu, Nemecko
J. Em. kardinál Jozef De Kesel, arcibiskup Malines-Bruxelles, Belgicko
J. E. Mons. Éric Marie de Moulins d’Amieu de Beaufort, arcibiskup Reims, Francúzsko
J. E. Mons. Stanisław Gądecki, arcibiskup Poznańe, Poľsko
J. E. Mons. Jan Graubner, arcibiskup Olomouca, Česká republika
J. E. Mons. Gintaras Linas Grušas, arcibiskup Vilniusu, Litva
J. Em. kardinál Jean-Claude Hollerich, S.J., arcibiskup Luxemburgu, predseda COMECE
J. E. Mons. Philippe Jourdan, apoštolský administrátor, Estónsko
J. E. Mons. Czeslaw Kozon, biskup Kodane, Dánsko, Škandinávska biskupská konferencia
J. E. Mons. Dr. Franz Lackner, O.F.M., arcibiskup Salzburgu, Rakúsko
J. E. Mons. Eamon Martin, arcibiskup Armaghu, Írsko
J. Em. kardinál Juan José Omella Omella, arcibiskup Barcelony, Španielsko
J. E. Mons. José Ornelas Carvalho, S.C.I., biskup Setúbalu, Portugalsko
J. E. Mons. Aurel Percă, arcibiskup Bukurešti, Rumunsko
J. E. Mons. Christo Proykov, eparchiálny biskup sv. Jána XXIII. v Sofii, Bulharsko
J. E. Mons. Želimir Puljić, arcibiskup Zadaru, Chorvátsko
J. E. Mons. Sevastianos Rossolatos, arcibiskup Atén, Grécko
J. E. Mons. Charles Jude Scicluna, arcibiskup Malty
J. E. Mons. Youssef Antoine Soueif, arcibiskup Tripolisu (maronitský), Cyprus
J. E. Mons. Viktors Stulpins, biskup Liepāje, Lotyšsko
J. E. Mons. Johannes H. J. van den Hende, biskup Rotterdamu, Holandsko
J. E. Mons. András Veres, biskup Győru, Maďarsko
J. E. Mons. Stanislav Zore, O.F.M., arcibiskup Ljubljany, Slovinsko
J. E. Mons. Stanislav Zvolenský, arcibiskup Bratislavy, Slovensko

-----

Preložila Mária Spišiaková