Pastiersky list biskupov Slovenska na Prvú adventnú nedeľu 2007
 
 
Drahí bratia a sestry,
v každodennom víre povinností ľahko strácame orientáciu o tom, čo je v živote najdôležitejšie. Začínajúca príprava na Vianoce prebúdza v nás túžbu po rodinnom kruhu, po vzájomnej láske, po pokoji a po radosti. V adventom období si zvlášť uvedomujeme dôležitosť medziľudských vzťahov. 
Každý človek je akoby uzlíkom vo veľkej sieti vzťahov. Sú to vzťahy k ľuďom, k prírode i k Bohu. Tieto vzťahy nás udržujú a rozvíjajú náš život. Aj od nás do veľkej miery závisí, ako rozvíjame jednotlivé vzťahy –, či niektoré nepreceňujeme, a zasa iné nezanedbávame. Je isté, že iba vtedy, ak sa všetky vzťahy budujú v zdravej rovnováhe, môže sa náš život správne rozvíjať.
Práve vo vianočnom čase si viac ako inokedy uvedomujeme, že mnohé naše vzťahy k ľuďom, často aj k najbližším, sú zdeformované vzťahom k materiálnym a egoistickým záujmom. Zo všetkých osobných vzťahov je však jeden najdôležitejší, lebo živí všetko ostatné –, a to je vzťah k Bohu. Či nie je v živote niektorých práve tento vzťah najviac zanedbávaný? Ak sa rozpadajú rodinné zväzky, ak nemá človek k človekovi úctu, ak sa preháňa vzťah k hmotným veciam a narastá hospodárska kriminalita, ak sa neuvážene ničí životné prostredie, ak nikde na svete necítiť bezpečie, treba si uvedomiť, že tento stav je dôsledkom zanedbania vzťahu k Bohu, a to neraz i zo strany nás kresťanov. 
Stručný opis reálnej situácie stačí na to, aby sme si uvedomili, že patričné rozvíjanie vzťahu k Bohu nie je len súkromnou záležitosťou veriacich, ani vecou adventnej či vianočnej nálady. Úprimný a trvalý vzťah k Bohu je záležitosťou pravdy o našom bytí, ktoré bude iba vtedy zdravým životom, ak v ňom bude Boh na prvom mieste. Teraz sa možno niekto cíti bezradný a kladie si otázku: ako prakticky rozvíjať vzťah k neviditeľnému Bohu, ktorý zdanlivo nemá veľký vplyv na chod sveta?
Pomôcť nám môže malé prirovnanie: všetci potrebujeme k životu slnečné svetlo. Ako ho získavame? Neletíme k Slnku ako Ikaros z gréckej báje, ale robíme na našich domoch okná, cez ktoré prichádzajú slnečné lúče. Dom bez okien ťažko nájsť. Koľko je okien na veľkých sídliskách, a predsa nik ich nepovažuje za luxus, lebo každý chce mať doma svetlo... Boh ako svetlo pravdy, lásky a života stále „osvecuje každého človeka“ (Jn 1, 9). Boh naozaj neostáva skrytý. Jeho moc, múdrosť, dobrota a krása vyžarujú zo stvoreného sveta. Svetlo jeho pravdy osvecuje ľudské svedomie. 
Boh sa kedysi prejavil v dejinách starozákonného ľudu. Vrcholom jeho zjavenia bola udalosť Vianoc – vtelený Boží Syn sa narodil z Panny Márie. Pán Ježiš povedal: „Kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14, 9). Život, učenie a spásne dielo Ježiša Krista zachytili svätopisci pod vedením Ducha Svätého na stránkach Nového zákona. Hoci Kristova viditeľná prítomnosť skončila jeho nanebovstúpením, on ľudí uistil, že zostane s nimi až do skončenia sveta. A naozaj ostáva vo svojej Cirkvi – zvlášť vo svojom slove a vo sviatostiach. 
Kto chce rozvíjať svoj vzťah k Bohu, musí si v živote vytvoriť onen priestor – okno, cez ktoré prichádza trojjediný Boh vo svojom slove a vo svojich sviatostiach. Tak ako niet domu bez okna, nemal by byť ani človek, a už vôbec nie kresťan, ktorý by sa denne neotváral Bohu. Otvoriť sa Bohu, drahí bratia a sestry, znamená pravidelne sa modliť a čítať zo Svätého písma. 
Konferencia biskupov Slovenska už roky vydáva časopis Sväté písmo pre každého s komentármi a kvalitnými vysvetlivkami. Veľmi vám odporúčame, aby ste si zadovážili tento časopis do každej rodiny. Počas adventného a vianočného obdobia venujte čas čítaniu a uvažovaniu nad Božím slovom. Čítanie Písma, spojené s modlitbou, sa môže stať vašim každodenným a príjemným záujmom. Prorok Izaiáš napísal: „Hor´sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi“ (Iz 2, 3). K čítaniu Svätého písma povzbudil aj Svätý Otec, ktorý určil práve Písmo za tému najbližšej biskupskej synody.
Ďalším priestorom, ktorým Boh prehlbuje životný vzťah s ľuďmi sú sviatosti. Z nich treba čo najčastejšie prijímať sviatosť pokánia a Eucharistiu. Sviatosť pokánia uzmieruje s Bohom i s ľuďmi a Eucharistia je priamym sviatostným spojením s Bohom. 
Ten Boží Syn, ktorý sa stal človekom a svojou obetou na kríži vykúpil svet, prichádza k ľuďom v podobe chleba a vína, ktoré sú mocou premenenia jeho telom a krvou. Kristus Pán je Hlavou Cirkvi, celého ľudstva i každého stvorenia. Spojenie s Kristom je spojenie s trojjediným Bohom. Keď osoba v okamihu smrti stratí všetky vzťahy, tak spojenie s Kristom, ak je pevné, umožní, že človek nič nestratí, ale všetko získa a to na novej úrovni. Zvlášť teraz v advente, keď sa chystáme nielen na Vianoce, ale aj na Kristov druhý príchod, vezmime si k srdcu Ježišove slová: „Buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete“ (Mt 24, 44). Nech teda sú tieto sviatosti – úprimné pokánie a Eucharistia – súčasťou našej duchovnej prípravy na Vianoce. 
V rámci prípravy na Vianoce vás naliehavo vyzývame ešte k dvom konkrétnym prejavom správneho vzťahu k Bohu: je to svätenie nedele a ochotná služba blížnym. Nedajte sa strhnúť k znesväcovaniu nedele nákupmi. Prežívajte nedeľu kresťansky. Stredobodom nedele nech je aktívna účasť na bohoslužbe a potom čas venovaný rodine, duchovnému i telesnému pookriatiu. 
Pamätajte tiež na to, že najdôležitejším darčekom pre blížnych nie sú v prvom rade veci, ale dobrý vzťah k nim – prítomnosť pri nich, záujem o nich, vaša slúžiaca láska. Táto láska vám bude diktovať aj to, čo treba urobiť pre ľudí v materiálnej oblasti. Nech nik v našom okolí netrpí núdzu, nech každý pocíti starostlivú lásku.
Drahí bratia a sestry, učme sa prehlbovať náš vzťah k Bohu. Nech je vždy taký silný, že Boh bude pretvárať a formovať všetky naše ostatné vzťahy. Nesmieme dopustiť, aby niektoré iné vzťahy oslabili ten najdôležitejší – náš vzťah k Bohu. Ježiš nás na to upozornil slovami: „Čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, ale svojej duši by uškodil?!“ (Mt 16, 26).
Modlime sa navzájom za seba, aby sme využili toto adventné obdobie na trvalé upevnenie nášho vzťahu k Bohu, ktorý sa v Kristovi – z lásky k nám – stal človekom. 
 
Požehnaný advent vám želajú 
vaši biskupi