Pastiersky list k duchovnej príprave na 48. medzinárodný eucharistický kongres
v Guadalajara v Mexiku od 10. do 17. októbra 2004
 
 
 
Drahí bratia a sestry!
 
Píšeme vám tento list, aby sme sa všetci duchovne pripravili na 48. medzinárodný eucharistický kongres, ktorý sa bude konať v októbri na budúci rok v Me-xiku. Možno sa opýtate, prečo vás v tejto veci oslovujeme, veď Mexiko je od nás tak ďaleko, na druhom kontinente, za morom. Otázka je oprávnená a odpoveď na ňu nám môže pomôcť po-chopiť vznešené tajomstvo viery, akým je Eucharistia - Ježiš prítomný v Oltárnej sviatosti.
 
Pán Ježiš povedal: “Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta“ (Jn 6, 51). Keď Pán Ježiš hovoril o Eucharistii, nemyslel len na Palestínu, alebo len na Slovensko či na iné miesto na svete; myslel na celý svet. Preto sa konajú medzinárodné eucharistické kongresy, aby si celý svet uvedomil nadhraničné a bezhraničné rozmery Ježišovej lásky. Preto dnes na slávnosť Najsvätejšieho tela a krvi Kristovej sa chceme pripojiť k tým, čo pripravujú Kongres v Mexiku. Chceme si uvedomiť, že Pán Ježiš, Boží Syn, sníma hriechy sveta, aj dnešného sveta, a že chce byť svetlom a životom aj pre naše tretie tisícročie.
 
Zhromažďujme sa okolo Ježiša. Cirkev, to je vyvolená rodina Božích detí a žije z Eucharistie. Keď sa schádzame na slávenie svätej omše, zhromažďujeme sa okolo vykupujúceho Pána Ježiša. To zhromaždenie okolo oltára nie je zhromaždenie namierené proti niekomu, ale je to zhromaždenie v prospech všetkých. Všetkým sa ponúka jeden Chlieb, všetci sú pozvaní k jednému stolu, zo všetkých sa utvára jedna rodina. Zhromažďujme sa okolo Krista prítomného medzi nami v Oltárnej sviatosti. Myslime na tisícky svätostánkov na našom Slovensku a ďakujme Pánu Ježišovi, že chce bývať medzi nami. A myslime na státisíce svätostánkov na celom svete a ďakujme tomu istému Pánu Ježišovi, že zhromažďuje okolo seba ľudí najrozličnejších jazykov a národov, za ktoré sa obetuje, aby mali večný život. Každé zhromaždenie veriacich na slávenie svätej omše má úžasný význam pre utvrdenie jednoty ľudstva, „aby všetci jedno boli“, a na budovanie pravého pokoja, „svoj pokoj vám dávam“.
 
Kráčajme spolu s Pánom Ježišom. Na sviatok Božieho tela sa konajú procesie s Najsvätejšou sviatosťou. Veriaci idú v slávnostnom sprievode s Pánom Ježišom ulicami svojej dediny, svojho mesta. Veria v Ježišovo slovo: “Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12). Kráčajme s Ježišom a budeme vo svetle. Pán Ježiš kráča s nami mimoriadnym spôsobom odo dňa prvého svätého prijímania až po posledné prijímanie — viatikum. Teda naše osobné dejiny sa môžu odvíjať v tomto úžasnom spojení s Ježišom, ktorý je svetlo a život. Obnovme si vieru v Eucharistiu. A podobne aj dejiny sveta a národov nech sa odvíjajú v tomto spojení s Ježišom. Veď počítame roky našich a svetových dejín „pred Kristom“ a „po Kristu“. Po Kristovom narodení národy môžu spasiteľne kráčať s Ježišom v Eucharistii k Ježišovi v nebeskom kráľovstve. Bolo isto pre Austrálčanov veľkou udalosťou, keď 15. mája toho roku mohli osláviť 200 rokov od prvej svätej omše na ich kontinente. Pred jedenástimi rokmi sa slávilo 500 rokov odvtedy, čo sa slávila prvá sv. omša na americkom kontinente. Keď bol Svätý Otec Ján Pavol II. v Nitre, 30. júna 1995 povedal: „Tu neďaleko stál prvý kresťanský kostol v celej stredovýchodnej Európe. Tu sa od roku 828 pšeničné zrno stáva v Eucharistii telom Krista, ktorý v sebe zjednocuje všetkých, čo ho s vierou prijímajú.“ Teda Slovensko už vyše tisíc rokov žije sprevádzané milosrdnou láskou Ježiša Krista. Na prahu našich nových dejín stojí oltár a Pán Ježiš prítomný vo Sviatosti. V jubilejnom roku 2000 Svätý Otec chcel sláviť svätú omšu vo večeradle v Jeruzaleme, kde Pán Ježiš slávil prvú Najsvätejšiu obetu, ktorá priniesla svetu spásu, nový život a nové svetlo. Nech je teda Eucharistia aj naďalej svetlom pre celý svet. Toto si chceme uvedomiť a preto sa chceme modliť za úspešné slávenie 48. medzinárodného eucharistického kongresu v Mexiku.
 
Klaňajme sa Pánu Ježišovi v Oltárnej sviatosti. Krásna je pieseň v našom Jednotnom katolíckom spevníku a správne nasmerúva našu nábožnosť: „Klaniam sa ti vrúcne, Bože večitý, pod spôsobom chleba z lásky ukrytý. Srdce moje tebe sa len oddáva, že si Pánom jeho vďačne uznáva.“ (270) Pán Ježiš nie je akýsi vzdialený mocipán. Znížil sa k nám. Ako kedysi vo Večeradle umýval svojím učeníkom nohy, tak teraz nás slabých sýti svojím telom, aby sme sa mohli zachovať čistí od každej viny a silní vo svätej viere. Klaňajme sa tomuto poníženému a láskavému sviatostnému Ježišovi. Svätý Otec chce, aby sme sa očami Panny Márie zahľadeli na dobrého Pána Ježiša. V piatom ružencovom tajomstve svetla máme rozjímať o Kristu Pánovi, ktorý nám dáva seba za pokrm a nápoj. Prijímajme často sviatostného Ježiša v tomto živote, aby aj on mohol prijať nás do svojej slávy v nebi.
 
Nech nás táto viera úzko spojí s účastníkmi z celého sveta na Eucharistickom kongrese v Mexiku a nech dodáva životnosti Cirkvi, ktorá je na Slovensku. S touto túžbou zvolávame na Vás Božie požehnanie.
 
Vaši biskupi