Pastiersky list KBS na 3. pôstnu nedeľu
(24.2.2008)
 
 
Milovaní bratia a sestry!
 
Pôstna doba je prípravou na slávenie Kristovho veľkonočného diela, nášho vykúpenia. Vyzýva nás k pokániu, čo znamená obnovenie alebo prehĺbenie nášho vzťahu k Bohu. Volá nás k vnútornej premene. Vo Svätom písme Starého i Nového zákona nachádzame mnohé výzvy k pokániu. Najdôležitejšia je však tá, ktorú predniesol Pán Ježiš na začiatku svojho účinkovania: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1, 15). Túto výzvu sme počuli aj my na začiatku pôstnej doby. Výzva sa dotýka každej oblasti nášho života.
Dnešné Božie slovo, najmä udalosť so samaritánskou ženou, nám dáva príležitosť, aby sme sa vám, milí veriaci, prihovorili týmto pastierskym listom a orientovali vašu prípravu na Veľkú noc aj pohľadom na tak dôležitú vec ako je sexuálna stránka človeka a jej poslanie v Božom stvoriteľskom pláne. Samaritánska žena mala problémy so svojou sexualitou. Mala päť mužov a ani jeden nebol jej manželom. Predovšetkým si treba uvedomiť, a to je východisko k téme, že sexuálna stránka človeka je Bohom chcená a stvorená. „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.“ (Gn l, 27). Všetkému, čo Boh stvoril, dal aj poslanie. Nič na svete nie je bez cieľa. Treba sa teda pýtať, aký cieľ dal ľudskej sexualite? Odpoveď dáva aj rozum nezaťažený vášňou, aj Sväté písmo. Sú tu dve odpovede. Prvou je podávanie ľudského života z pokolenia na pokolenie. Udržiavanie ľudského rodu. „Ploďte a množte sa a naplňte zem!“ (Gn l, 28).
Druhá, podľa dôležitosti rovnaká odpoveď je vytvorenie najužšieho a najvnútornejšieho spoločenstva medzi mužom a ženou. „Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom.“ (Gn 2, 24). To sa môže stať len v nerozlučnom manželstve. Jedno poslanie sexuálnej stránky človeka neoddeliteľne súvisí s druhým. Odovzdávanie života sa má podľa Božieho plánu realizovať len v manželstve. A len manželstvom sa môže uskutočniť hlboké sebadarovanie dvoch osôb, muža a ženy, čoho vonkajším vyjadrením je aj sebadarovanie v sexuálnom živote. Myslíme tu na širokú stupnicu psychicko-telesnej príťažlivosti a vzájomného obdivu, čo je základom trvalého šťastia aj vtedy, keď sú manželia od seba vzdialení.
Manželstvo pre kresťanov je aj sviatosťou. Silou milosti sa upevňuje to, čom má byť pevné aj podľa prírody, skrašľuje sa to, čo je krásne samo osebe. Manželom dáva odvahu a silu radostne plniť to, čo sviatostným manželským zväzkom na seba vzali.
O manželskej láske hovoria filozofi, teoretickí i praktickí odborníci, lekári a psychológovia. Ospevujú ju básnici, stvárňujú ju výtvarní umelci. Naozaj, manželstvo je veľkým tajomstvom. O manželskej láske však musí hovoriť aj teológia. Človek je Bohom stvorený, Kristom vykúpený a Duchom Svätým vedený k večnému životu.
Sexuálna stránka človeka nie je len biologickou otázkou, ale týka sa celej osoby človeka, ktorý je aj duchovne založený. Iba spojenie oboch týchto stránok dáva manželom poznať, prežiť a vážiť si dar, ktorý dostali od Stvoriteľa.
Oddeliť telesný a osobnostný pohľad na sex je veľká nezodpovednosť. Je to veľké ochudobnenie a uprednostnenie iba toho, čo prináša chvíľkový telesný zážitok.
Je to nezodpovednosť aj voči Darcovi, teda Stvoriteľovi. Jeho dar sa nedá deliť bez ujmy. Človek sa tu správa ako na počiatku, keď počul falošný prísľub: „Budete ako Boh.“ Čo je na svoju vlastnú škodu. Sv. Pavol píše: „Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož.“ (Rim l, 24-25).
Božia pravda o človeku zodpovedá ľudskej prirodzenosti. Iba jej zachovanie prináša človeku šťastie.
Predmanželská čistota zohráva veľmi dôležitú rolu v príprave na manželstvo. Ak sa mládenec a deva zamerajú na seba eroticky, nemôžu poznať svoje povahové vlastnosti. Tie sa im potom stanú prekážkou harmonického manželstva. Sex je veľmi dôležitý, ale nezohráva prvé miesto pri budovaní šťastného manželstva. Skôr sa vyžaduje harmónia vo vyšších sférach spolužitia a vo vyšších hodnotách. 
V harmonickom manželstve zohráva veľkú úlohu aj zodpovedný postoj k rodičovstvu. „Ploďte a množte sa a naplňte zem.“ (Gn l, 28). Poslaním manželstva je sprostredkovať život deťom a vychovávať ich aj ako dobrých občanov aj ako Božie deti, ktoré v Cirkvi nachádzajú cestu spásy.
V tomto roku si pripomíname 40. výročie encykliky pápeža Pavla VI. Humanae vitae. V nej pápež hovorí o zodpovednom rodičovstve. Čo to znamená? Veľkú ochotu manželov dať život deťom a zodpovedne ich vychovávať. O počte detí v rodine rozhoduje ich úprimné svedomie vzhľadom na ich zdravotné, ekonomické a sociálne podmienky.
Plánovanie rodičovstva musí zodpovedať prirodzenosti človeka. Sám Stvoriteľ vložil do tela ženy možnosť regulovať počatie vo vzájomnej hlbokej komunikácii s manželom, čo je tiež zdrojom budovania ich lásky.
Naopak, antikoncepcia redukuje komunikáciu manželov iba na vonkajšie okolnosti, ohrozuje ich dôverný vzťah a narúša ich vnútornú jednotu.
Z teologického hľadiska je antikoncepcia vážnym porušením Božieho poriadku vloženého do manželstva.
Ešte viac treba odsúdiť antikoncepciu, ktorá účinkuje až po počatí a bráni embryu rozvíjať sa v materskom lone. Tá pôsobí už abortívne. Sem treba dnes zaradiť aj všetky medikamenty, ktoré sa podávajú pod titulom antikoncepcie.
 
Bratia a sestry. Cirkev od svojho počiatku plnila a plní aj dnes svoje poslanie byť učiteľkou a vychovávateľkou, lebo tým ju poveril sám jej Zakladateľ. Svojimi morálnymi zásadami hneď na začiatku prekvapila pohanský svet, ktorý sa topil v hriechu a nerestiach. Dokázala vybudovať kultúru ducha a rodinu presadiť ako centrálnu záležitosť štátneho spoločenstva. Kresťanské rodiny boli vždy kolískami veľkých osobností národa, kultúry, vedy a umenia.
Pôstna doba je pre nás výzvou k obnove. Obnovme aj naše zmýšľanie a správanie sa v oblasti manželstva a rodiny a sexuálnej morálky. Rodičia a vychovávatelia majú viesť deti a mládež ku kresťanskému a zodpovednému postoju a zmýšľaniu o sexuálnej stránke človeka a k čnosti čistoty. V súčasnej dobe sa istá skupina ľudí pokúša zaviesť na školách sexuálnu výchovu v úplnom rozpore s kresťanským a vôbec vážnym ľudským postojom k sexualite. Upozorňujeme rodičov, aby sa zaujímali o to, čo sa ich deti v škole učia v tejto súvislosti. Medzinárodné dohody zaručujú rodičom právo na výchovu svojich detí v ich filozofickom a náboženskom svetonázore. Nikto, ani štát ani škola, im to nemôže uprieť. Chápeme našu mládež, ktorá v zmätku názorov a lákadiel hľadá orientáciu. Pomôžme jej zachovať si kultúru čistého vzťahu muža a ženy. Kristova milosť je predsa silnejšia ako hriech. Nestrácajme nádej. V mnohých krajinách vznikajú spoločenstvá mladých, ktorí si robia sľub predmanželskej čistoty. Božie kráľovstvo vždy vyrastá z horčičného semienka.
A zverme sa aj do ochrany Panny Márie, našej prečistej nebeskej matky, ktorá nás pod krížom prijala za svoje deti. Nech nám vyprosí milosť čistého zmýšľania, lebo blahoslavení sú len tí, ktorí majú čisté srdce.
 
Biskupi Slovenska