Pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska k Roku kňazov
 
 
 
„Vernosť Krista, vernosť kňaza“
 
Drahí bratia a sestry! Na sklonku Roka sv. Pavla, ktorý vzbudil v celej Cirkvi úžas a obdiv nad misijným dielom veľkého apoštola národov, Svätý Otec Benedikt XVI. nás pozýva sláviť Rok kňazov. 
Arský farár sv. Ján Mária Vianney (1786-1859), ktorého už 80 rokov (od roku 1929) vzývame ako patróna farárov a spovedníkov, je pri príležitosti 150. výročia smrti vyhlásený Svätým Otcom Benediktom XVI. za nebeského patróna všetkých kňazov. Svätý Otec nám ponúka, aby sa všetci – kňazi a celý Boží ľud – hlboko zamysleli nad príkladom tohto svätca, a aby tak v srdciach kňazov vzrástla túžba po svätosti. Je to tiež vhodná príležitosť, aby sa Boží ľud naučil vnímať dôležitosť kňazov v Cirkvi. Je to aj pozvanie na intenzívnu modlitbu za nové kňazské povolania, ktoré tak veľmi potrebujeme. Rok kňazov trvá od 19. júna – od slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho – do 19. júna budúceho roka.
Rok kňazov sa má niesť v duchu myšlienky: „Vernosť Krista, vernosť kňaza“, ktorú na tento rok vhodne zvolil Svätý Otec a ktorá má poukazovať na absolútny primát milosti: „My milujeme, pretože on prvý miloval nás“ (1 Jn 4, 19). Zároveň má pripomínať nevyhnutný slobodný súhlas vychádzajúci zo srdca povolaného, pričom treba mať na pamäti, že meno lásky v horizonte času je „vernosť“.
Deň slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol vybratý veľmi výstižne, pretože kňazské Srdce Ježiša, Dobrého pastiera, a srdce kňaza, ktorý koná v mene Krista, veľmi priliehavo vystihuje podstatu identity a službu každého kňaza. Srdce každého kňaza musí totiž biť v rytme Božieho Baránka. Tu sa nachádza podstata kňazstva, ktorá je v jednote s touto vznešenou službou Bohu a blížnym.
Najvyšší veľkňaz povedal pri ohlásení Roka kňazov: „Poslanie kňaza je ekleziálne, pretože nikto neohlasuje alebo neprináša seba samého, ale vnútorne a cez vlastnú ľudskosť má si byť každý kňaz vedomý toho, že prináša svetu samého Boha. Len Boh je to jediné bohatstvo, ktoré ľudia túžia nájsť v kňazovi.“ Svätý Otec ďalej pripomenul: „Je tiež naliehavé, aby si kňazi obnovili svoje povedomie, podnecujúce ich k tomu, aby ukázali v oblasti kultúry a lásky – v oblasti, ktorá je odjakživa srdcom poslania Cirkvi –, svoju prítomnosť, totožnosť a rozoznateľnosť, jednak na základe svojej viery a jednak na základe osobných čností, ale aj podľa oblečenia.“ (16. marca 2009, počas audiencie členom Kongregácie pre klérus).
Znovuobjavenie identity kňaza prechádza nevyhnutne cez nádheru a krásu eucharistického slávenia a vysluhovania sviatostí, preto službu kňaza nemožno nikým a ničím nahradiť. 
Katolícky kňaz nie je totiž nejaký posvätný úradník alebo len vzdelaný kazateľ. Je ten, ktorý je pripodobnený Ježišovi Kristovi, povolaný, vysvätený a ustanovený do jeho služby. Sprítomňuje Vykupiteľa v jeho spásnom diele ako učiteľ, posvätiteľ a správca Božích tajomstiev. Kňaz je Boží človek a Kristov človek. Preto kňaz musí byť zakorenený v Kristovi; žiť s ním a pre neho.
Obdobie Roka kňazov ponúka nám všetkým príležitosť opäť sa zamyslieť nad tým, „kto je kňaz“, „aký má byť kňaz“, či „ako sa možno stať opravdivým Kristovým kňazom“.
Nejde o nejakú navonok veľkolepú udalosť, ale ide predovšetkým o prežitie vnútornej obnovy v radostnom znovuobjavení hodnoty kňazstva, posilnenia v obetavej službe, bratského vzťahu medzi kňazmi navzájom, i vzťahu s vlastným biskupom.
Drahí bratia a sestry, aby sme mali rodiny, ktoré budú skutočnými domácimi cirkvami, aby sme mali mládež oduševnenú autentickými ideálmi, aby sme mali praktizujúcich veriacich zainteresovaných na každodennom živote a otvorených pre pozitívnu zmenu a kresťanské oduševnenie; aby sme tiež mali zrelé kňazské povolania a povolania na zasvätený život; aby spoločnosť mohla byť viac ľudská a preniknutá nádejou, potrebujeme kňazov podľa Srdca Ježišovho. Kňazov, ktorí sa neprispôsobujú súčasným pochybným kultúram, prechodným módam, duchu sveta, ale úplne ponorených do Ducha Božieho. Kňazov odhodlaných ísť – ak je to potrebné – aj proti prúdu doby. Kňazov schopných byť prorokmi Najvyššieho, uprostred opojenia relatívnym.
Rok kňazov je teda podnetom pre celú Cirkev, kde všetky tie najlepšie úsilia našich miestnych spoločenstiev môžu a musia byť zapojené do hlbokého znovuobjavenia a prehĺbenia podstatnej úlohy, ktorú zveril Ježiš Kristus kňazom v Cirkvi. Rok kňazov sa javí už na začiatku ako vhodná príležitosť, aby farnosti, spoločenstvá, hnutia, kresťanské inštitúcie, mužské i ženské rehoľné inštitúty a predovšetkým –, aby kresťanské rodiny znovu objavili skutočnosť kňaza ako „dar a tajomstvo“, tak ako nám to pripomenul Boží služobník Ján Pavol II. v rovnomennej knihe o svojom kňazstve. Skutočnosť kňaza, ktorý je schopný sprítomniť Krista vo svete a to cez svoju vlastnú identitu a predovšetkým cez vykonávanie sviatostnej služby, spojenej predovšetkým so sviatosťou Eucharistie a pokánia. Aj svätý arský farár často pripomínal svojim farníkom, že sviatosť vysviacky nie je záležitosť, ktorá sa týka iba jeho a jeho kňazských spolubratov, ale ktorá sa týka celého Božieho ľudu. Zvláštna pozornosť sa preto musí venovať povolaniam v rodinách a farnostiach. Mali by sme sa všetci usilovať, aby išlo v tomto Roku kňazov predovšetkým o obdobie „duchovnej obnovy“. Preto bude vhodné zaviesť, obnoviť a prehĺbiť neustálu modlitbu za nové povolania i za posvätenie kňazov, tak zo strany samotných kňazov, ako aj Božieho ľudu. Treba podnecovať a rozvíjať všetky činnosti tohto druhu, medzi prvými eucharistickú adoráciu.
Mnohé druhy sekularizmu našich čias, rozličné svojimi vonkajšími formami, sú veľmi podobné tým porevolučným vo Francúzsku, s ktorými sa stretol sv. Ján Mária Vianney, keď prišiel do Arsu - dovtedy veľmi opustenej a zabudnutej farnosti. Neupadol do depresií alebo do úradníckej formy vlastného kňazstva; ani sa nepohrúžil iba do vonkajších aktivít či spôsobu sekularizovaného života s úmyslom cítiť sa „jedným z nich“. 
V živote sv. Jána Márie Vianneya boli základom jeho kňazskej identity nepochybne oltár, svätostánok, spovednica a kazateľnica. Jeho známa pastoračná kreatívnosť bola vždy dôsledkom vnútorného bohatstva zo spojenia s Bohom. Pre Krista sa usiluje naplno vyhovieť radikálnym požiadavkám, ktoré Ježiš predkladá v evanjeliu svojim učeníkom, keď ich vysiela do sveta: modlitba, chudoba, pokora, odriekanie, dobrovoľné pokánie. A tak, ako Ježiš, aj on cíti k zvereným dušiam lásku až do krajnej pastoračnej oddanosti a sebaobetovania.
Ak mnohé bolestné skúsenosti z nedávnej minulosti mohli zatemniť obraz kňazov a navonok oslabiť ich vierohodnosť pred Božím ľudom, predsa však dobre vieme, že takýto kredit sa nezakladá len na chcených a nevyhnutých ľudských čnostiach, ale na moci Boha, ktorý v nepochopiteľnom pláne svojho milosrdenstva vyberá tých, ktorých on sám chce, aby ich poslal do služby celého Božieho ľudu.
Rok kňazov, do ktorého vstupujeme, nech nás duchovných pastierov, spoločne s celým Božím ľudom obnoví, v radostnom znovuobjavení našej identity ľudskej aj sviatostnej. V službe osobného posvätenia každého z nás a zároveň vždy v spojení aj s posvätením veriacich, ktorí sú nám zverení.
Obraciame sa aj k Panne Márii. Prosíme ju ako Matku Dobrého pastiera, aby na celom svete rozkvitali mnohé a sväté povolania osobitného zasvätenia sa Božiemu kráľovstvu.
S prosbou Pane daj nám kňazov podľa svojho Srdca! vás žehnajú katolícki biskupi Slovenska.