Pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska na Prvú adventnú nedeľu 2008
 
 
Milí bratia a sestry,
 
na Prvú adventnú nedeľu začíname nový cirkevný rok, počas ktorého budeme znova prežívať najdôležitejšie udalosti dejín našej spásy. V dejinách spásy je rozhodujúcou skutočnosťou Božia láska, ktorá sa osobitne prejavuje aj v Božom slove. 
Práve tejto téme bolo venované 12. riadne generálne zhromaždenie Biskupskej synody, ktorá sa uskutočnila v októbri tohto roku v Ríme. Z biskupskej synody prichádza k nám vznešené posolstvo, ktoré vám chceme priblížiť.
Božie slovo je Božím hlasom. Ozýva sa na začiatku stvorenia, prerušuje ticho ničoty a spôsobuje vznik podivuhodných krás celého vesmíru. Hlas Božieho slova preniká do dejín, ktoré sú ranené ľudským hriechom, trápené bolesťou a telesnou smrťou. Počas stáročí Boží hlas zjavuje, že Pán sprevádza ľudstvo na jeho ceste, aby mu ponúkol svoju milosť, svoju zmluvu, svoju spásu. Hlas Božieho slova zostupuje na stránky Svätého písma, ktoré čítame dnes v Cirkvi.
Svätý evanjelista Ján napísal: „Slovo sa stalo telom“ (Jn 1, 14). Božie Slovo takto dostalo svoju ľudskú tvár. Je to tvár Ježiša Krista, Syna večného a nekonečného Boha, ale aj ako človeka smrteľného, viazaného na konkrétnu historickú dobu, na určitý národ, na určitú krajinu. Ježiš Kristus žil ľudský osud, plný námahy až po smrť, ale vstal slávne zmŕtvych a je živý navždy. On úplne zdokonalil naše stretnutie s Božím slovom. On je tým, kto nám zjavuje plný a jednotný zmysel Svätého písma, spôsobuje, že kresťanstvo je náboženstvom, ktoré má v strede osobu Ježiša Krista a on nám zjavuje Otca. Ježiš Kristus nám pomáha pochopiť, že aj texty Svätého písma sú „stelesnením“ Božieho slova, čiže sú to síce ľudské formulácie, ktoré treba pochopiť a študovať v ich spôsobe vyjadrovania sa, ale obsahujú vo svojom vnútri svetlo Božej pravdy a my môžeme túto Božiu pravdu správne porozumieť a žiť iba s pomocou Ducha Svätého.
Božie Slovo tým, ktorí ho prijali, dalo schopnosť stať sa Božími deťmi (porov. Jn 1, 12,14). Spoločenstvo Božích detí tvorí Cirkev, Božie slovo si pripravilo a stavia svoj dom, ktorým je Cirkev. Cirkev je domom Božieho slova, je duchovnou stavbou, ktorá stojí na štyroch duchovných stĺpoch, o ktorých hovorí kniha Skutkov apoštolov, keď opisuje spoločenstvo veriacich: „Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách.“ (Sk 2, 42).
Dom Božieho slova stojí na náuke apoštolov, tak ako ju všetci počúvame a učíme sa od predstaviteľov Cirkvi, keď sa nám predkladá pri vyučovaní náboženstva, pri katechézach v chráme, pri homíliách a kázňach pri svätej omši, pri každom opravdivom ohlasovaní Božieho slova, ktoré sa chce dotknúť aj mysle aj srdca každého z nás.
Druhým duchovným stĺpom je „lámanie chleba“, čiže Eucharistia, ktorá je prameňom a vrcholom života a poslania Cirkvi. Tak ako sa to stalo v Emauzoch, veriaci sú pozvaní k tomu, aby sa živili počas svätej omše zo stola Božieho slova a zo stola Kristovho tela.
Tretím stĺpom sú modlitby. Sú to modlitby žalmov, predovšetkým v liturgii hodín, ktorými sa kňazi, rehoľníci a rehoľníčky a chvályhodne aj laici obracajú k nebeskému Otcovi s chválami, vďakami, odprosovaním a prosbami za celú Cirkev i za celé ľudstvo. Ďalej je to vznešená modlitba ruženca, taká obľúbená medzi veriacimi a sú to aj mnohé iné modlitby, ktoré vychádzajú zo Svätého písma. Čoraz väčšiu obľubu si získava čítanie Svätého písma, ktoré prechádza do úvahy a modlitby, do prežívania Božej prítomnosti, k stretnutiu s Kristom, živým Božím Slovom. Tento spôsob modlitbového čítania Svätého písma poznáme aj pod menom lectio divina.
Posledným stĺpom je bratské spoločenstvo, lebo na to, aby sme boli pravými kresťanmi nestačí byť iba „poslucháčmi Božieho slova“, ale tiež tými, ktorí Božie slovo uskutočňujú cez konkrétne skutky lásky (porov. Lk 8, 21).
Božie slovo sa však chce vydať na cestu. „Choďte teda, učte všetky národy ... a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. ... Čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech.“ (Mt 28, 19-20; 10, 27). Božie slovo sa musí dostať na cesty nášho súčasného sveta, na naše ulice, na verejnosť, ale aj na autostrádu internetu, televízie a do ďalších prostriedkov komunikácie.
Sväté písmo sa musí dostať do rodín, aby ho čítali rodičia i deti, aby sa na základe Božieho slova spolu modlili, aby Božie slovo pre nich bolo skutočne lampou pre ich kroky na ceste životom (porov. Ž 119, 105). Sväté písmo sa musí dostať tiež do škôl a do všetkých prostredí kultúry, lebo celé storočia bolo základným zdrojom inšpirácie pre umenie, literatúru, hudbu, filozofiu a pre samotnú etiku. Jeho bohatstvo, poetická a rozprávačská sila ho robí nenahraditeľným prejavom a znakom krásy či pre vieru, či pre samotnú kultúru, vo svete, ktorý je dnes zranený toľkými nepeknými javmi.
Sväté písmo nám ukazuje aj vzdychy bolesti, ktoré vystupujú zo zeme, kloní sa k výkrikom utláčaných a k plaču nešťastných. Vrcholom je kríž, na ktorom Kristus, sám a opustený, prežíva mimoriadne kruté utrpenie a smrť. Zvlášť pre túto prítomnosť Božieho Syna, tmu zla a smrti prežaruje veľkonočné svetlo nádeje večného šťastia.
Drahí bratia a sestry, zadovážte si Sväté písmo, čítajte ho, prehĺbte sa a spoznávajte naplno jeho stránky, premeňte ich na osobnú modlitbu a svedectvo života, počúvajte ho s láskou a vierou pri svätej omši. Snažte sa spoznať posolstvo Svätého písma hlbšie, zo srdca vám odporúčame aj časopis Sväté písmo pre každého.
„A teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti“ (Sk 20, 32). Rovnakými slovami, akými sa lúčil svätý apoštol Pavol s predstaviteľmi spoločenstva veriacich z Efezu, aj my zverujeme všetky farnosti a každého z vás osobne Božiemu slovu, ktoré je iste pre nás tiež súdom, ale predovšetkým milosťou, Božiemu slovu, ktoré je ostrejšie ako meč, ale aj sladké ako plást medu. Je mocné a obdivuhodné a vedie nás po cestách dejín Ježišovou rukou, ktorého tak ako my iste aj vy milujete neporušenou láskou (porov. Ef 6, 24).
 
Nech vás počas adventu a celého liturgického roka posilňuje a ochraňuje sila Božieho slova.
 
Vaši biskupi