Pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska na Sviatok Svätej rodiny 2008
 
 
 
Drahí bratia a sestry!
V súvislosti so slávením vianočných sviatkov prežívame všetci aj jednu zvláštnu skúsenosť: túžime prežiť tieto sviatky doma, v kruhu svojich najbližších. Každý, kto len môže, sa snaží byť v týchto dňoch doma. Mnohí z vás pricestovali na Vianoce domov z bližších či vzdialenejších miest, kde ste odišli kvôli štúdiu alebo za prácou. Súčasťou slávenia Vianoc sú však nielen chvíle pokoja a lásky v rodine, ale aj radostné a duchovne hlboké stretnutia s duchovnou rodinou, so spoločenstvom Cirkvi v chráme pri bohoslužbách. Aj pre nás, vašich duchovných pastierov, sú Vianoce vzácnou príležitosťou, keď sa môžeme prihovoriť najmä vám, ktorí z rozličných dôvodov odchádzate na dlhšiu či kratšiu dobu mimo svojho bydliska alebo i mimo svojej vlasti. Chceli by sme vám týmto listom aspoň trochu pomôcť správne zvládnuť situácie, v ktorých sa ocitáte v bližšom či vzdialenom svete, upozorniť vás na nebezpečenstvá, ktoré vás ohrozujú a povzbudiť vás k aktívnemu kresťanskému životu aj v podmienkach mimo domova. 
Odchod z domu, z rodnej obce či mesta, ba i z vlasti, má rozličné príčiny. Často je to túžba mladého človeka poznať svet - a v našej dobe sú na to takmer neobmedzené možnosti. Iní zasa odchádzajú z domu za vzdelaním a za lepšími životnými podmienkami. Napokon je dosť aj tých, ktorých núti odchádzať do cudziny nedostatok pracovných príležitostí, snaha zabezpečiť svojej rodine potrebné prostriedky na živobytie.
Podobne ako pri ceste neznámym prostredím používame mapu či kompas, aby sme sa nestratili, tak aj v nových okolnostiach života a práce v cudzine potrebujeme pevné oporné body. Predovšetkým je to udržiavanie vzťahov so svojimi blízkymi, zvlášť vedomie zodpovednosti za manžela, manželku a deti, dodržovanie morálnych zásad Desatora a evanjelia, uskutočňovanie spojenia s Bohom a s Cirkvou.    
Neraz sa totiž stáva, že mimo domova sa ľahko dáme strhnúť pocitom zdanlivej slobody a nazdávame sa, že v novom prostredí, kde nás nik nepozná, si môžeme čokoľvek dovoliť, prispôsobiť sa všetkému, zabudnúť na všetky záväzky a povinnosti. Dôsledky takto chápanej slobody poznáme už z evanjeliového príbehu márnotratného syna. Pohľad do histórie tých, ktorí odišli za prácou i za slobodou zo Slovenska ukazuje, že obstáli a dokázali veľké veci tí, čo si aj v nových podmienkach udržali živú vieru v Boha, začlenili sa tam do života Cirkvi a nezabudli na svojich blízkych a na svoju vlasť.
        V tomto liste by sme vás chceli upozorniť na niekoľko nebezpečenstiev.
V prvom rade je to prepadnutie „zlatej horúčke". Snaha zarobiť čo najskôr a čo najviac peňazí, bez ohľadu na zdravie, na morálku i na svätenie nedele. Takto získané peniaze neprinášajú trvalé šťastie. Koľkí naši ľudia, najmä mladí, aby ušetrili, bývajú spolu na jednom byte, chlapci a dievčatá, muži a ženy; koľkí pracujú cez nedele len zo zištných dôvodov a nútia pracovať aj svojich spolupracovníkov, ktorí by chceli svätiť nedeľu.
Ďalším veľkým nebezpečenstvom je prepadnutie nemravnosti, zvlášť u dievčat a žien, ale i u mužov. Skutočnou láskou k druhému človeku je len taký vzťah, ktorý je v zhode s Bohom a jeho prikázaniami. V opačnom prípade sa človek stáva iba vecou na použitie, ktorá sa skôr-neskôr odhodí. Mali by sme pamätať na to, že aj v novom prostredí, aj v cudzine, máme pôsobiť ozdravujúco príkladom svojho zodpovedného a mravne čistého života.
 
Z niektorých oblastí Európy máme informácie, že tam žiadajú o vykonanie interrupcie ženy a dievčatá zo Slovenska. Ak by sa stalo, že morálny pád má za následok prichádzajúce dieťa, nepridávajme ďalší hriech a zločin! Nedávajme pohoršenie a nerobme zlé meno ľuďom a kresťanom zo Slovenska! Pamätajme, že sme zodpovední nielen za seba, lež aj za prípadné dieťa, za ľudí v našom okolí, ale aj za Cirkev a vlasť. Skutočná sloboda je spojená so zodpovednosťou. Koľkí muži či ženy prichádzajú z pobytov v zahraničí a krátko nato sa rozvádzajú. Stratili vzťah k svojmu manželovi, manželke a k svojej rodine, prepadli bezohľadnému egoizmu a stali sa príčinou nešťastia svojich blízkych a napokon i seba samých.
 
Nechceme týmto vrhnúť tieň na všetkých, čo odchádzajú z rozličných príčin do sveta. Chvála Bohu, je medzi našimi ľuďmi veľa charakterných, statočných a úprimne veriacich mužov a žien. Avšak skutočnosť, že mnohí nezvládajú novú situáciu, je tiež, žiaľ, všeobecne známa. Okrem poukázania na nebezpečenstvá a pády, chceme však predovšetkým poukázať na prameň sily na zvládnutie problémov a povzbudiť k čerpaniu z neho. Týmto prameňom je ten, ktorého narodenie v týchto dňoch slávime. Boží Syn, ktorý sa stal človekom v betlehemskom Dieťati, hovorí: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie" (Jn 10, 10). A všetkých, zvlášť tých, čo sa nachádzajú v ťažkých okolnostiach pozýva: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu" (Mt l1, 28-29).
Kde ho môžeme nájsť, kde môžeme čerpať silu od neho? V úprimnej modlitbe, v spoločenstve Cirkvi, a zvlášť účasťou na slávení Eucharistie. V mnohých mestách sveta, kde sú väčšie skupiny Slovákov, pôsobia aj slovenskí kňazi, aby mali veriaci možnosť účasti na bohoslužbe v rodnom jazyku. Povzbudzujeme vás, aby ste tieto možnosti ochotne využívali. V tejto súvislosti úprimne ďakujeme všetkým kňazom, pôsobiacim medzi našimi krajanmi vo svete, ako aj kňazom, ktorí odchádzajú s našimi vojakmi do mierových misií. Ale aj v prípadoch, že nemáte možnosť zúčastniť sa svätej omše v slovenčine, urobte všetko, čo je vo vašich silách, aby ste šli každú nedeľu a sviatok na svätú omšu. Veď v Cirkvi sme všade doma, pretože cez slávenie Eucharistie sa s nami stretáva trojjediný Boh, a on zhromažďuje do jednej rodiny ľudí zo všetkých krajín a národov. Je veľkým povzbudením, keď spoznáme úprimne veriacich kresťanov aj v inej krajine, ktorí nám svojím životom podľa viery môžu byť príkladom a veľkým vzorom.
 
Napokon vás chceme povzbudiť, aby ste sa obracali o radu na svojich duchovných otcov. Zvlášť tí, čo sa chystajú na pobyt v zahraničí, by sa mali stretnúť vopred aj so svojím kňazom, prijať jeho usmernenia a možno aj užitočné informácie, najmä o možnosti náboženského života v mieste, kam odchádzajú. Tak isto prosíme kňazov, duchovných pastierov svojich veriacich, aby mali na zreteli meniace sa a neraz ťažké podmienky života a práce svojich veriacich, aby sa zaujímali o ich život aj keď sa nachádzajú mimo farnosti a v cudzine, a aby hľadali spôsoby, ako im pomáhať po kresťansky zvládať život. Bratia kňazi, buďte  k dispozícii svojim veriacim najmä vtedy, keď prídu domov. Radi sa s nimi stretnite a umožnite im prijať najmä sviatosť pokánia a zažiť krásu i radosť kresťanského spoločenstva domácej farnosti.
 
V súvislosti s dnešným sviatkom Svätej rodiny chceme pripomenúť nenahraditeľný význam ľudsky a kresťansky zdravej rodiny. Jednou z podstatných podmienok pre dosahovanie tohto cieľa je, aby rodina bola čo najviac spolu, najmä v rokoch rastu a výchovy detí. Bolo by treba robiť všetko pre to, aby otcovia neboli nútení opúšťať svoju rodinu na dlhší čas. Ak je potrebné aby jeden z rodičov pracoval v zahraničí, potom by mal so sebou vziať celú rodinu. Tento príklad nám dáva aj Svätá rodina: pre záchranu božského Dieťaťa bolo nevyhnutné, aby Jozef emigroval do Egypta. Boží pokyn však znel: „Vezmi dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta" (Mt 2, 13).
Milí bratia a sestry, úprimne vám želáme, aby prežitie vianočných sviatkov v kruhu vašich rodín a v spoločenstve vašich farností prehĺbilo a upevnilo vaše vzájomné vzťahy a vašu vieru, žeby sme všade – doma i vo svete – žili tak, aby to zodpovedalo našim  vzťahom k Bohu i k našim blízkym a pričiňovali sme sa o šírenie ľudskej i Božej rodiny, ktorá je domovom pre každého človeka.
 
Biskupi Slovenska