Pastiersky list z príležitosti zahájenia tretieho roku prípravy na Veľké jubileum
 
 
Duch Svätý, ktorého prítomnosť a pôsobenie, účinkovanie v živote Cirkvi ale i v našom osobnom živote sme sa usilovali objaviť v priebehu končiaceho sa liturgického roku, volá v našich srdciach „Abba, Otče" (porov. Rim 8, 15; Gal 4, 6). Duch Svätý takto svojim pôsobením v nás usmerňuje náš život cez Ježiša Krista na Otca. Tak totiž oslovoval Ježiš Boha (Mk 14, 36). Celý náš kresťanský život má v Otcovi nielen svoj pôvod, ale je aj vlastne putovaním do domu nebeského Otca. |Svätý Otec Ján Pavol II. takto charakterizuje život kresťana: „Celý kresťanský život je ako veľké putovanie do domu Otca" (TMA, 49).
V tomto treťom roku bezprostrednej prípravy na Veľké jubileum roku 2000 nás Svätý Otec pobáda, aby sme sa vydali na túto „cestu k Otcovi". Samozrejme, že na túto cestu sa nemôžeme vydať ináč ako v spojení s Ježišom Kristom, ktorý je „cesta" k Otcovi. „Ja som cesta, pravda a život" (Jn 14, 6). On je jediná cesta, ktorá vedie k Bohu ako Otcovi. Preto dodáva: „Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa" (Jn 14, 6). 
Svätý Otec hovorí, že táto cesta k Otcovi je vlastne cestou obrátenia sa. Obrátenie obsahuje v sebe dve stránky. Prvou je oslobodenie sa od hriechu a druhou voľba dobra. Táto cesta nachádza takto svoje konkrétne vyjadrenie v slávení sviatosti pokánia. Preto v strede pozornosti v tomto roku bude znovuobjavenie dôležitosti tejto sviatosti pre náš život, ako cestu navrátenia sa do domu Otca. 
V rámci tejto základnej myšlienky nám Svätý Otec upresňuje program na tento rok usmerňujúc našu pozornosť na chudobných a odstrčených (TMA, 51), ako aj vysporiadať sa so sekularizmom, čiže so zosvetčením a s otázkou nadviazania dialógu s veľkými náboženstvami (TMA, 52). Nebezpečenstvo sekularizmu spočíva v tom, že chápe svet bez Boha, hlása takú teóriu, že sa pri chápaní sveta môžeme obísť bez Boha Stvoriteľa. Prejavuje sa aj v tom, že sa na Boha zabúda, mnohí prestávajú mať oň záujem. Žijú, akoby Boha nebolo (porov. TMA, 36). Tu má korene kríza civilizácie. A na túto krízu musíme odpovedať civilizáciou lásky. Veď Boh je láska (porov. 1 Jn 4, 8, 16), láska Otca, ktorý nás obrátených čaká vo svojom dome. 
Svätý Otec pripomína, že jedna z úloh kresťanov kráčajúcich k roku 2000 je „jednota kresťanov" (TMA, 34). Ona nie je „plodom iba ľudských úsilí, i keď sú nevyhnutné. Jednota v konečnom dôsledku je darom Svätého Ducha" (tamže, 34). Musíme preto prehĺbiť ekumenické snaženia a podujatia aj u nás na Slovensku s inými cirkvami a náboženskými spoločenstvami.
Náš pohľad nemôže ani v tomto roku obísť Pannu Máriu, vyvolenú dcéru Otca. On si ju vyvolil a ona ochotne odpovedala: „Hľa, služobnica Pána" (Lk 1, 38). Jej život musíme chápať ako vnútorné a naliehavé pozvanie, aby sme sa vrátili do domu Otca, keď nám pripomína, aby sme robili to, čo nám jej syn povie, aby nám ukázal cestu k Otcovi: „Urobte všetko, čo vám povie" (Jn 2, 5). 
Nech nám v tomto úsilí pomôže aj modlitba „Otče náš", ktorá je podľa Tertuliána súhrnom celého evanjelia. Budeme o nej uvažovať, meditovať, aby nám pomohla nájsť ten správny vzťah k Bohu, ktorý je vyjadrený vzťahom syna k otcovi. 
Či nás Boh nepozýva na túto cestu v dnešnú Prvú adventnú nedeľu slovami proroka Izaiáša: „Poďme... do domu Jakubovho Boha!" (Iz 2, 2)? A my sme na túto výzvu odpovedali slovami žalmu: S radosťou pôjdeme do domu Pánovho (porov. Ž 122, 1). Žalmista, keď mu povedali, že pôjdu do domu Pánovho, sa zaradoval. Či sa nemáme aj my radovať, keď nás Svätý Otec vyzýva, aby sme sa vydali na cestu do domu Otcovho? A preto tento tretí rok prípravy na Veľké jubileum berme ako výzvu, aby sme sa prebudili zo sna, aby sme zhodili skutky tmy a obliekli sa do výzbroje svetla vo sviatosti pokánia, aby sme si obliekli Pána Ježiša Krista. Môžeme sa lepšie pripraviť, ako bdením? Veď nevieme, keď príde náš Pán (porov. Mt 24, 42). 
Bratia a sestry, nezostaňme iba pri našom bežnom svetskom spôsobe života. Veď tento život nie je iba jedenie a pitie, ženenie sa a vydávanie (Mt 24, 38). Náš život má iné zameranie a určenie.
Žalm, ktorý sme dnes odpovedali na Božie slovo z prvého čítania je vyjadrením túžby i radosti z toho, byť v Jeruzaleme, v Pánovom dome. Pútnici do Jeruzalema cestou videli aj iné mestá, ale ani jedno sa nedalo porovnať s Jeruzalemom. 
Kedysi sa Filip pýtal Ježiša: „Pane, ukáž nám Otca" (Jn 14, 8). Pochopil, že prostredníctvom učenia svojho Majstra možno nájsť pôvodné tajomstvo všetkých vecí. Preto povedal, že keď im Ježiš ukáže svojho Otca, „to nám postačí". Pochopiť, kto je Otec, nám postačí, pretože vychádzajúc z tohto objavenia všetko nám bude jasné. Filip žiadal, aby im ukázal Otca. Ježiš neodmieta jeho otázku, ale odpovedá, že ten kto vidí jeho, vidí aj Otca (porov. Jn 14, 9).
V tomto roku 1999 nám chce práve Cirkev ukázať Otca!
Vydajme sa v tomto roku na cestu do domu nebeského Otca tak, že si oblečieme Pána Ježiša Krista (porov. Rim 13, 14a).
 
Katolícki biskupi Slovenska:
 
 
Rudolf Baláž, predseda KBS a diecézny banskobystrický biskup
Alojz Tkáč, podpredseda KBS a diecézny košický arcibiskup
Ján Chryzostom kardinál Korec, diecézny nitriansky biskup
Ján Sokol, diecézny bratislavsko-trnavský arcibiskup
František Tondra, diecézny spišský biskup
Eduard Kojnok, diecézny rožňavský biskup
Ján Hirka, sídelný prešovský gréckokatolícky biskup
Milan Chautur, košický gréckokatolícky exarcha
Dominik Tóth, bratislavsko-trnavský pomocný biskup
Štefan Vrablec, bratislavsko-trnavský pomocný biskup
Vladimír Filo, bratislavsko-trnavský pomocný biskup
František Rábek, nitriansky pomocný biskup
Andrej Imrich, spišský pomocný biskup
Bernard Bober, košický pomocný biskup
Peter Dubovský, generálny sekretár KBS
 
Spišská Kapitula 14. október 1998