Pastiersky list biskupov Slovenska
k otázke jogy v školách


Drahí bratia a sestry!

my, biskupi Slovenska, vás pozdravujeme v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi, a prihovárame sa vám vo veľmi vážnej veci. Začneme obrazom:

Predstavte si, že spokojne sedíte vo svojom dome, ktorý ste si s veľkou námahou postavili alebo zdedili po svojich rodičoch. Zrazu sa otvoria dvere, dnu vstúpi niekto cudzí, nepredstaví sa, siahne na vaše deti a odvádza ich kdesi preč. Neviete kto je to a čo zamýšľa. Pýtame sa: aký by to bol rodič, ktorý by sa proti tomu neohradil?! Myslíme si, že každý by sa právom ozval a spýtal by sa dotyčného: Prepáčte, ale kto ste? Čo chcete s mojimi deťmi? Nemáte právo siahnuť mi na ne!

Prečo, bratia a sestry, takýto úvod?

Preto, že sa na našom Slovensku deje čosi podobné, ale v duchovnej oblasti. Priblížme si to:

To, že malý slovenský národ existuje aj dnes na mape Európy a sveta, je vďaka tomu, že sme vždy bývali v dome, ktorý nazývame kresťanstvo“. Tento dom sme zdedili. Začal ho stavať sám Ježiš Kristus. On sa zjavil apoštolovi Pavlovi, ten hlásal evanjelium aj v Solúne, kde sa s evanjeliom stretli aj sv. Cyril a Metod. Títo solúnski bratia ho priniesli našim predkom. Naši otcovia ho s radosťou prijali, chránili si ho a odovzdávali ďalším pokoleniam za cenu veľkých obetí. Nie je to tak dávno, čo komunistický režim ničil, zabíjal a mučil kresťanov, ktorí ostávali verní svojej viere. Dom kresťanstva, v ktorom žijeme, nebol postavený z tehál a z obyčajnej malty, ale z obety a z krvi miliónov ľudí. K tomuto dedičstvu sa hlásime i teraz, dokonca i v našej Ústave. Zdá sa však, že iba navonok, že sú to iba frázy, za ktorými chýbajú skutky. Otázka, ktorú kladieme, je táto: má niekto právo prísť, vojsť do tohto tak draho vybudovaného domu, meniť jeho vnútro a brať nám naše deti? Sme svedkami toho, že sa tieto veci dejú. Škola je totiž bránou do rodiny. Je bránou, ktorou vstupuje do jej duchovného života štát. To je vec normálna. Štát však má byť v službách rodiny. Ale to sa často porušuje aj dnes. Preto musí byť človek opatrný a všímať si, s čím škola prichádza. A tu prejdime k faktom:

19.januára 2000 schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (MŠ SR) pod číslom 38/2000-41 projekt R.A.S.T. – Jogové cvičenia v dennom režime práce žiakov všetkých stupňov a typov škôl a príprava pedagogických pracovníkov na ich realizáciu“. Autorom tohto projektu je spoločnosť Joga v dennom živote“. Ako priznáva Ministerstvo školstva v liste vedúcim odborov školstva, mládeže a telesnej kultúry na okresných a krajských úradoch (list je datovaný v Bratislave 20. septembra 2000 pod číslom 2224/2000), minister školstva dostal niekoľko listov, v ktorých učitelia tento zámer podporujú, ale v mnohých listoch sú prezentované negatívne stanoviská“. Netreba sa však báť, upokojuje ministerstvo, pretože uvedený projekt sa na školách ešte prakticky nerealizuje“, a preto pán minister považuje niektoré stanoviská a názory súvisiace s danou problematikou, prezentované v listoch a v niektorých novinách, za predčasné“. KBS napriek týmto upokojovaniam kritizovala 25.10.2000 tento projekt a vyjadrila počudovanie nad tým, že od januára toho istého roku sa pripravovala jeho realizácia bez všeobecného vedomia verejnosti. Naše obavy neboli zbytočné, nakoľko v Pedagogicko-organizačných pokynoch pre školy a školské zariadenia a orgány štátnej správy v školstve (vydalo MŠ SR v Bratislave) sa na školský rok 2001/2002 na 9. strane oznamuje, že v záujme ozdravenia režimu žiakov v podmienkach školy schválilo MŠ SR už spomínaný projekt a metodické centrá budú organizačne zabezpečovať vzdelávanie pedagogických zamestnancov v oblasti jogových cvičení podľa systému Joga v dennom živote“.

Niekto sa teraz možno začuduje: Načo toľko kriku okolo hodín telesnej výchovy?! Nie je to v podstate jedno, ako bude kto mávať rukami?“ Veď ako nás usilovne uisťujú, nejde o nič iné, iba o fyzické cvičenia. V prvej metodickej príručke pre učiteľov jogy, ktorej autorom je Paramhans Svámi Mahéšvaránanda, indický guru, ktorý stojí za spoločnosťou Joga v dennom živote“, a ktorý je aj autorom spomínaného nevinného“ telocvičného projektu, sa na strane 31 píše: Cvičebná zostava Khatu pranám je uvedená ako prvé cvičenie vzhľadom na jej mnohostranné účinky. Mali by sme ju cvičiť v každom cvičebnom celku. Khatu pranám znamená pozdrav Khatu“. Khatu je významné jogové centrum v Indii. Každý, kto cvičí Khatu pranám, bude naplnený harmóniou a energiou. Tento súbor cvičení má veľmi pozitívny účinok na telo a myseľ.“ Toľko citát. Znamená to, že každý človek, ktorý bude cvičiť jogu podľa systému zavádzaného na slovenské školy, má sa hneď prvým cvikom podrobiť náboženskému rituálu – pokloniť sa náboženskému centru v Indii? Ide skutočne iba o fyzické cvičenia? Veď joga odmieta vieru v Boha Stvoriteľa, odmieta Ježiša Krista, celé dielo vykúpenia, celé kresťanstvo. Je to cesta k úplnému ateizmu.

ďalšia vec, na ktorú by sme chceli poukázať, je, že nemôžeme úplne oddeliť veci telesné od duchovných. Jogu berieme vážne. Majstri jogy v Indii používali tieto cvičenia na dosiahnutie závislosti cvičenca na učiteľovi, takzvanom guru. Mnohí autori (napr. Mgr. Boris Rakovský, v Českej republike RNDr. Václav Zdražil a iní) hovoria o manipulácii ľudí (pozri časopis Rozmer 4/2000, strany 2-18). A preto, že cvičenia jogy majú ťažké následky najmä u detí, v Čechách, v Rakúsku, a ako vieme, aj v iných krajinách Európy odmietli tento projekt.

Najzávažnejšou skutočnosťou však je, že tu nejde o jednotlivcov cvičiacich jogu, ale že joga so všetkým tým, čo bolo o nej povedané, má sa stať súčasťou výchovno-vzdelávacieho systému. Treba si zodpovedne položiť otázku, ako joga a príslušné náboženstvá pôsobia na duchovný a sociálny život v krajine svojho pôvodu. Cvičenie jogy vedie k duchovnosti, ktorá je zameraná na seba samého. Základom kresťanstva je však duchovnosť, ktorá má smerovať k druhým ľuďom. Aby sme ešte lepšie pochopili, čo je joga a aké sú jej výsledky, pozrime sa do Indie, do jej kolísky. Ako je možné, že tam po uliciach ležia deti i starci pri smetných košoch a nikto si ich nevšíma?! Je to možné preto, že pod vplyvom hinduizmu žije každý sám pre seba. Ako je možné, že tam musí prísť matka Tereza, aby zbierala tých, ktorí sú odkopnutí týmto štýlom života?! Je to možné preto, že hlavnou myšlienkou kresťanstva je žiť pre druhých, obetovať sa pre druhých.

To sú hlavné dôvody, na ktoré sme chceli upozorniť vás, drahí bratia a sestry, ako aj všetkých tých, ktorí sa vážne zamýšľajú nad životom. Poukázali sme na niektoré závažné spoločenské dôsledky, ktoré by prijatie projektu spoločnosti Joga v každodennom živote“ prinieslo. My, kresťania, nesmieme zabudnúť, že v každodennom živote nepotrebujeme jogu, ale chlieb náš každodenný, o ktorý prosíme v modlitbe, ktorú nás naučil náš Pán Ježiš Kristus. S ním sa dajú vyriešiť všetky problémy a napätia. A ak ho prijmeme úprimne do svojho života, môžeme mnohé napätia a problémy predísť. Nebudeme potom musieť hľadať náhradné pochybné techniky“ na ich uvoľňovanie.

Milí rodičia, žiadame Vás, aby ste okamžite reagovali na našu výzvu: Obrátili sa na školské rady rodičov a na kompetentné úrady, odbory školstva, až po ministerstvo, a žiadali zrušenie pripravovaného projektu jogy, kým nie je neskoro.

Na začiatku nášho listu sme spomínali príklad, v ktorom sedí rodina vo svojom dome, niekto cudzí bez vyzvania vstúpi dnu a vedie naše deti niekam preč. Rodič má právo a povinnosť opýtať sa: Kto si?“ My sme sa v tomto liste pýtali, čo je joga. Kam nás môže zaviesť. Nech vám, drahí rodičia, tento list pomôže zamyslieť sa nad týmito vecami a pevne sa rozhodnúť, že budeme dávať pozor na to, čo sa nám zo strany sveta ponúka.

V tom vám žehnajú

vaši biskupi