Katolícko-židovská spolupráca
Igor Rintel
Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku
 
Vážení páni arcibiskupi, vážení páni biskupi, vážení predstavitelia židovských komunít z celého Slovenska, vážení prítomní!
 
Som naozaj veľmi rád, že mám možnosť vystúpiť na pôde Teologickej fakulty a pred takýmto fórom. Fórom, ktoré okrem samotného obsahu dnešnej konferencie, ukazuje na možnú spoluprácu medzi katolíkmi a Židmi na Slovensku.
Kresťania a Židia idú spoločne dejinami už 2000 rokov a na Slovensku už asi 500 rokov. Dnešná konferencia sa venuje 19. storočiu, napriek tomu dovoľte povedať niečo o posledných 50 rokoch nášho súžitia. Za toto obdobie od Druhého vatikánskeho koncilu sa vzťahy medzi katolíkmi a Židmi významným spôsobom zlepšili.
Aj keď na to nie je teraz dostatočný priestor, rád by som spomenul niektorých rímskych pápežov posledných rokov.
Jána XXIII., ktorý patril k významným osobnostiam novodobej histórie nielen z pohľadu cirkevného, ale aj svetského, a ktorý spolu so svojím následníkom Pavlom VI. má veľkú zásluhu na zlepšovaní  židovsko-kresťanských vzťahov. 
Nemôžem v tejto súvislosti nespomenúť Jána Pavla II., jedného z najväčších mysliteľov 20. storočia a veľkého bojovníka proti fašizmu aj komunizmu, ktorý často hovoril o vzťahu Cirkvi k Židom. V roku 1979 navštívil koncentračný tábor Osvienčim a ako prvý  novodobý pápež navštívil synagógu v Ríme.
Na jeho poslednom verejnom vystúpení v roku 2005 mu delegácia 141 židovských reprezentantov z celého sveta poďakovala za všetko, čo spravil pre židovskú komunitu a pre Izrael. 
Veľmi si vážime súčasného pápeža, ktorý ešte ako biskup Jorge Bergoglio,  dlhodobo spolupracoval so židovskou komunitou v Buenos Aires. Sme mu vďační aj za jeho osobnú pomoc po bombovom útoku na židovské centrum v roku 1994, ktorý si vyžiadal 85 obetí na životoch. Svoje postoje potvrdil iba niekoľko hodín po svojom zvolení za pápeža Františka v liste hlavnému rímskemu rabínovi, v ktorom píše o svojom odhodlaní „prispieť k pokroku vo vzťahoch medzi Židmi a katolíkmi", ku ktorému došlo od Druhého vatikánskeho koncilu.
Na stretnutí s dvoma hlavnými rabínmi Izraela v Jeruzaleme, pápež František vyzval na priateľstvo medzi Židmi a kresťanmi. Pokrok vo vzťahoch medzi Židmi a kresťanmi, ku ktorému došlo za posledné desaťročia, označil za „skutočný Boží dar" a vyhlásil: Spoločne môžeme prispieť k úsiliu o mier“.
Za posledných 50 rokov sa uskutočnilo vo vzájomných vzťahoch viac pozitívnych zmien ako za 2000 rokov predtým. Aj keď za toto obdobie výrazne ubudlo tém, ktoré rozdeľujú katolíkov a Židov vo svete, ale aj na Slovensku, stále existujú témy na vzájomnú diskusiu.
Prečo by vôbec  mali katolíci a Židia spolupracovať? Čo nás teda vlastne spája?
Dejiny židovsko-kresťanských vzťahov sú do  istej miery dejinami interpretácie Biblie. Judaizmus a kresťanstvo sú dve odlišné náboženstvá verné Biblii,  s odlišnými, ale nie protikladnými, a niekedy dokonca vzájomne sa doplňujúcimi spôsobmi, ako plniť náboženské povinnosti z nej vyplývajúce. Židia a kresťania hľadajú autoritu v rovnakej knihe – Biblii. Rozdielnosti v interpretácii by mali byť vždy rešpektované. 
Židia a kresťania uctievajú toho istého Boha, Boha Abraháma, Izáka a Jakoba. Pred vzostupom kresťanstva boli Židia jediní, ktorí uctievali Boha Izraela. 
Samozrejme je rozdiel medzi židmi a kresťanmi, tento rozdiel sa neurovná, ak bude jedno spoločenstvo tvrdiť, že má lepší výklad Písma ako to druhé. Rozdiel sa nevyrovná,  ak jedno náboženstvo bude uplatňovať politickú silu nad druhým. Ani Žid, ani kresťan by nemal byť tlačený prijať učenie iného spoločenstva. 
Spolupráca medzi našimi komunitami nemá presvedčiť Židov ani kresťanov ku konverzii, ani to nevytvorí falošné miešanie judaizmu a kresťanstva. Rešpektujeme kresťanstvo ako vieru, ktorá vznikla v judaizme a má s ním stále výrazné kontakty. Nevidíme ju ako nadstavbu judaizmu. Tento vzťah môžeme napĺňať integritou, iba ak sa budeme starať o naše vlastné tradície. 
Židia a kresťania akceptujú spoločné morálne princípy – neodcudziteľnú svätosť a dôstojnosť každého ľudského jedinca, svedomie, slobodu jednotlivca, mravnosť a morálku, porozumenie a mier medzi ľuďmi a národmi. Všetci sme boli stvorení na obraz Boží. Tento zdieľaný morálny akcent sa stal základom našej spoločnej judeo-kresťanskej civilizácie. Mnohí politici, ale aj verejnosť akoby zabúdali, že základy našej modernej civilizácie, ako i koniec koncov nášho právneho poriadku, začínajú na vrchu Sinaj, kde Mojžiš dostal Desatoro pre svoj národ. To, spolu s mnohými ďalšími tradíciami a zvyklosťami, bolo jedným z pilierov, ktorý Židia dali našej kultúre. Druhým pilierom je filozofia a učenie Kristovo a jeho nasledovníkov. Tretím pilierom je stará Grécka filozofia. Tieto hodnoty sa postupom času rozšírili do sveta ďaleko od miesta vzniku dnešného Izraela aj od európskych brehov. Je pravda, že v mnohých veciach sa tieto krajiny od krajín Európy odlišujú. V niektorých krajinách, ako napríklad USA, sa kladie väčší dôraz na slobodu jednotlivca, jeho dravosť a priebojnosť a v iných krajinách, ako napríklad Slovensko, je častejšie akcentovaná solidarita a úloha silného štátu. Treba si však uvedomiť, že aj v rámci Európy sa nám úspešne darí nezhodnúť sa na mnohých veciach, viac či menej dôležitých. Pri pohľade na Európsku úniu si často spomeniem na staré židovské príslovie, že keď sú pokope dvaja Židia, musia sa na jednu problematiku zákonne objaviť aspoň tri názory. Dovolím si však vysloviť názor, že ide  skôr o rozdiely v technickom riešení problémov, o rôznu implementáciu rovnakých hodnôt.
Som presvedčený, že naše hodnoty sú niečo, na čo máme byť právom hrdí a mali by sme ich brániť a chrániť či už v rámci nášho spoločenstva alebo mimo neho. Rozhodne to nie je niečo, začo by sme sa mali hanbiť, prípadne relativizovať a degradovať. Krajiny, ktoré zdieľajú spoločnú civilizáciu, by si mali byť vzájomne nápomocné a stáť pri sebe, keď je to potrebné. 
Mám však pocit, že v Európe je v súčasnosti rastúci pocit odcudzenia od našej civilizácie, bohužiaľ podporovaný početnými politikmi a médiami v EÚ. Politická korektnosť, nalinkovaná európskymi byrokratmi, naberá v posledných rokoch absurdné rozmery a vrcholí takými prehnanými gestami, ako je zrušenie klasického vianočného stromčeka na verejných miestach alebo školách. Je to jeden zo spôsobov ako EÚ byrokratickými metódami umelo pretláča do jednotlivých krajín hodnoty, ktoré im nie sú blízke. Výsledkom je to, čo sa práve deje v rôznych štátoch Európy, nárast extrémizmu a  netolerancie. 
A na záver mi dovoľte pripomenúť slová pápeža Františka z 13. februára tohto roku pri prijatí delegácie Amerického židovského kongresu
– „Aby sa dedičstvo vzájomného porozumenia a priateľstva medzi Židmi a katolíkmi sprostredkovalo novým generáciám“. Pápež pri stretnutí pripomenul Druhý vatikánsky koncil s jeho vyhlásením Nostra aetate, ktorého 50. výročie si Cirkev pripomína roku 2015. Tento text je „referenčným bodom pre vzťahy s našimi staršími bratmi.“ K týmto myšlienkam sa my, Židia, radi hlásime.