Rodina v Európskej legislatíve a európskej politike: pozostatky/zvyšky medzinárodného práva v európskej legislatíve a politike

Ewelina Ochab
Právna zástupkyňa Alliance Defending Freedom International, Rakúsko

 
Will Durant, spisovateľ, historik a filozof raz povedal, že „rodina je jadrom civilizácie“. Už s tým viac nemožno súhlasiť, pretože na to, aby rodina zohrávala túto základnú úlohu, musí byť náležite chránená.
To uznávajú aj mnohé medzinárodné právne dokumenty. Uveďme niektoré:
V článku 16 (1) Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa hovorí: „Muži a ženy, len čo dosiahli plnoletosť, majú právo bez akéhokoľvek obmedzenia z dôvodov rasových, národnostných alebo náboženských uzavrieť sobáš a založiť rodinu“.
V článku 16 (3) Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa hovorí: „Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu spoločnosti a štátu“.
Na základe toho článok 23 (1) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach potvrdzuje, že: „Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má právo na ochranu spoločnosti a štátu.“ A článok 23 (2) znovu konštatuje: „Uznáva sa právo mužov a žien uzavrieť v primeranom veku manželstvo a založiť si rodinu.
Ako je z uvedených ustanovení zrejmé, existuje jasný vzťah medzi rodinou a inštitúciou manželstva.
A pokým medzinárodné právo potvrdilo temer posvätný status rodiny vyžadujúci ochranu a tiež inštitúciu manželstva ako zväzku medzi mužom a ženou, neurčuje to nevyhnutne smer, ktorým sa dnes Európa uberá. Liberálne hnutie v Európe ovplyvnilo, okrem iných, štyri hlavné oblasti: (1) definíciu rodiny, (2) definíciu manželstva, (3) definíciu a oblasť rodičovských práv, (4) právo detí.
 
1. Definícia rodiny
Počet európskych štátov, ktoré naďalej uznávajú medzinárodné štandardy týkajúce sa manželstva a rodiny, klesá. V súčasnosti môže len hŕstka štátov tvrdiť, že ich domáce ustanovenia vyhovujú medzinárodných štandardom. Patria sem:
Poľsko: článok 18 Poľskej ústavy: „Manželstvo ako zväzok muža a ženy a tiež rodina, materstvo a otcovstvo, sú pod ochranou a v starostlivosti Poľskej republiky“.
Maďarsko: paragraf 4:1 (1) Občianskeho zákonníka: „Inštitúcia manželstva a rodinný život sú chránené zákonom“ a článok 50 Maďarskej ústavy nazýva rodinu „základom prežitia národa“.
Litva: paragraf 3.28 Občianskeho zákonníka: „Uzavretím manželstva vytvárajú manželia rodinné vzťahy ako základ pre ich spoločný život“.
Írsko: článok 41 (1) 1° Írskej ústavy: „Štát uznáva rodinu ako primárnu a základnú jednotku spoločnosti a ako morálnu inštitúciu, ktorej patria neporušiteľné a neodňateľné práva, predchádzajúce a nadradené všetkým pozitívnym právnym predpisom“
Napriek tomu sa v dôsledku šíriaceho liberálneho hnutia dozvedáme, že už viac nemáme hovoriť o rodine, ale o „rodinách“, zahŕňajúcich dvoch otcov alebo dve matky. V tejto oblasti treba čeliť týmto výzvam: sobášiť sa alebo nie, „homosexuálne manželstvá“, problém rodiny.
 
2. Definícia manželstva
 
Pokiaľ ide o právo na manželstvo, článok 12 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd zaručuje – „mužom a ženám, ktorí sú na to vekom spôsobilí, právo uzavrieť manželstvo a založiť rodinu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva“.
Aké sú národné zákony o manželstve? Uvádzame relevantné normy v Poľsku, Litve, Moldavsku a Maďarsku, keďže tieto veľmi jasne chránia tradičnú rodinu:
Poľsko: článok 1 §1 zákona o rodine a opatrovníctve: „Manželstvo je uzatvorené, ak muž a žena sú obaja prítomní pred predstaviteľom matriky a vyhlásia, že si berú jeden druhého za manžela.“ Takto definované manželstvo je tiež chránené podľa článku 18 poľskej ústavy.
Moldavsko: článok 48 (2) moldavskej ústavy: „Rodina je založená na slobodnom súhlase manžela a manželky, na rovnosti práv manželov a na povinnostiach rodičov zaistiť deťom výchovu a vzdelanie“.
Litva: článok 28 (3) litovskej ústavy: „Manželstvo možno uzavrieť na základe slobodného súhlasu muža a ženy“. Článok 3.7 Občianskeho zákonníka: „1. Manželstvo je slobodná dohoda medzi mužom a ženou o vytvorení legálnych rodinných vzťahov, ktorá sa uzatvára prostredníctvom zákonom stanovenej procedúry. 2. Muž a žena, ktorí registrovali svoje manželstvo prostredníctvom zákonom stanovenej procedúry sa považujú za manželov“. Článok 3.12 Občianskeho zákonníka hovorí: „Manželstvo môže byť uzatvorené len s osobou opačného pohlavia“.
Maďarsko: paragraf 4:5 (1) Občianskeho zákonníka: „Manželstvo sa považuje za uzavreté, ak sa muž a žena dostavia spoločne a v prítomnosti matrikára vyhlásia svoj úmysel zosobášiť sa“. Článok L Maďarskej ústavy: „Maďarsko má ochraňovať inštitúciu manželstva ako zväzku muža a ženy, ktorý bol uzavretý na základe ich slobodného rozhodnutia.“
Prvá krajina v Európe, ktorá legalizovala tzv. „homosexuálne manželstvá“, bolo v roku 2001 Holandsko a po ňom nasledovalo v roku 2003 Belgicko.
Teraz, v roku 2016, už má legalizované tzv. „homosexuálne manželstvá“ 13 krajín v Európe, vrátane: Belgicka, Dánska, Fínska (s účinnosťou od r. 2017), Francúzska, Islandu, Írska, Luxemburska, Holandska, Nórska, Portugalska, Španielska, Švédska a Veľkej Británie. Najnovším členom tejto skupiny je Írsko, ktoré legalizovalo „homosexuálne manželstvo“ v roku 2015. Prečo je pre Európu tzv. „homosexuálne manželstvo“ také príťažlivé? Často sa predstavuje ako atraktívna voľba, pričom ho podporujú aj niektorí cirkevní predstavitelia a verejnosť. Problémom je – ako sme objasnili skôr – že ak je raz manželstvo legalizované ako zväzok medzi dvoma ľuďmi, nebude ho možné ochrániť pred ďalšími zmenami. Napríklad: prečo by nemohlo byť zväzkom medzi tromi alebo štyrmi ľuďmi?
Možno vás prekvapilo, že silne katolícka krajina ako Írsko sa nachádza vedľa liberálnych krajín ako Belgicko, Veľká Británia či Švédsko. Skutočne, Írsko sa stále považuje za jednu z najtradičnejších katolíckych krajín. Napriek tomu v posledných rokov liberálne hnutie v Írsku veľmi zosilnelo a ovplyvnilo postoje nielen k manželstvu, ale aj k ochrane života.
Írsko: Legalizácia tzv. homosexuálneho manželstva nasledovala po referende, ktoré sa konalo 22. mája 2015. 62 % voličov hlasovalo za zmenu Írskej ústavy, aby sa vytvoril priestor pre uzákonenie tzv. homosexuálnych manželstiev. Požadované minimum hlasov na novelizáciu bolo 60,52 %. Na základe výsledkov referenda bola teda Írska ústava novelizovaná a zahŕňa nasledujúce ustanovenie:
Článok 41 (4): Manželstvo sa uzatvára v súlade so zákonom medzi dvoma osobami, bez ohľadu na ich pohlavie.
Následne bol v roku 2015 prijatý zákon o manželstvách s cieľom upraviť v praxi takéto uznanie. Od mája 2016 uzatvorilo manželstvo už 412 párov rovnakého pohlavia.
 
Chorvátsko: Prípad Chorvátska sa výrazne odlišuje od Írska. Chorvátsko, na rozdiel od Írska, nemalo nijakú ústavnú ochranu manželstva ako zväzku medzi  mužom a ženou (hoci takéto ustanovenie obsahuje zákon o rodine). Niekto môže poukázať na to, že bez takejto ochrany by sa dalo ľahšie argumentovať za uznanie tzv. „homosexuálnych manželstiev“. To je pravda. No Chorvátsko, podobne ako Írsko, tiež malo ústavné referendum, avšak s výrazne iným posolstvom. V Chorvátsku sa konalo referendum na otázku, či sa má Chorvátska ústava zmeniť, aby sa v nej potvrdila inštitúcia manželstva ako zväzku medzi mužom a ženou, čo by v konečnom dôsledku zamedzovalo legalizácii tzv. „homosexuálnych manželstiev“.
Iniciatíva vzišla z petície, ktorú podpísalo viac ako 740 000 ľudí a zorganizovala ju konzervatívna skupina hľadajúca podporu. Predchádzala tomu kampaň „V mene rodiny“, ktorú viedla Željka Markićová a ktorá bola zameraná na ochranu inštitúcie rodiny. Zozbieralo sa 740 000 podpisov za menej ako 12 dní. Referendum odsúhlasili poslanci parlamentu v pomere 104 ku 13. Konalo sa 1. decembra 2013 a pritiahlo len 37,9 % voličov. Z toho 65,78 % hlasovalo za zmenu ústavy a 33,51 % hlasovalo proti. Napriek nízkej účasti vláda potvrdila, že ústava bude novelizovaná a zahrnie ustanovenie uznávajúce manželstvo ako zväzok muža a ženy.
Tzv. „homosexuálne manželstvá“ (alebo zákony o rovnosti manželstiev) boli zamietnuté aj v Slovinsku v pomere 63 ku 37 % v referende v decembri 2015. 
V r. 2015 nemecká kancelárka Merkelová odmietla myšlienku zaviesť takúto legislatívu.
Macedónsko: v januári 2015 bola väčšinou 72 ku 4 schválená zmena ústavy, ktorá definovala manželstvo ako zväzok muža a ženy. Macedónsky právny systém už predtým obsahoval takéto ustanovenie, avšak nie v samotnej ústave. Zmena ustanovuje, že „manželstvo je životné spoločenstvo výlučne jednej ženy a jedného muža“ a „právne vzťahy v manželstve, rodine a civilných zväzkoch musia byť regulované zákonom prijatým dvojtretinovou väčšinou celkového počtu členov parlamentu“.
 
3. Rodičovské práva
 
Zmeny prebiehajúce v ostatných rokoch však ovplyvnili nielen definíciu rodiny a manželstva, ale aj vzťahy týkajúce sa rovnosti práv v rámci nich. Patria sem rodičovské práva voči deťom a práva detí voči rodičom.
Začnime s rodičovskými právami. Tieto sú v rôznom stupni chránené týmito dokumentmi:
1. Všeobecnou deklaráciou ľudských práv; 2. Dohovorom o právach dieťaťa; 3. Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach; 4. Medzinárodným paktom o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach.
 
V tejto oblasti treba čeliť nasledujúcim výzvam:
1. Vzdelávanie – nie je dovolené, aby rodičia svoje deti vyučovali doma, alebo uplatnili výnimku z tej časti vyučovania, ktorá je v rozpore s ich presvedčením;
2. Rodičovská autorita/kontakt s deťmi – deti bývajú odobraté ich rodičom a majú zakázaný kontakt s nimi.
Domáce vzdelávanie je nelegálne v 17 európskych krajinách: Albánsko, Andorra, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Nemecko, Grécko, Lichtenštajnsko, Macedónsko, Malta, Čierna Hora, Holandsko, San Marino, Srbsko, Švédsko.
Hoci v mnohých krajinách nie je domáce vzdelávanie nelegálne, v dôsledku toho, že je prísne obmedzené, prakticky nie je povolené.
 
Španielsko – nie je nelegálne, ale prísne obmedzené. V súčasnosti existuje vo viac ako 2000 rodinách (zdroj Home School Legal Defense Association – HSLDA).
Rumunsko – nie je nelegálne, no nie je ani uznávané. 
V dôsledku toho existuje veľa prípadov, keď sú rodičia pokutovaní, uväznení, alebo sú im deti odobrané. Tu je niekoľko príkladov:
 
Johansson v. Sweden
23. júna 2009 sedemročný Domenic sedel so svojimi rodičmi na palube lietadla smerujúceho do Indie. Keď komerčné lietadlo čakalo na rolovanie na odletovú dráhu, policajti vtrhli do lietadla a bez nariadenia súdu či akéhokoľvek iného predchádzajúceho upozornenia švédske autority fyzicky odobrali Domenica zo starostlivosti jeho rodičov; ostáva od nich odlúčený až do dnešného dňa.
Autority odobrali Domenica jeho rodičom z jediného dôvodu: jeho rodičia ho vzdelávali v prvom školskom roku doma. Annie a Christer sa tak rozhodli, keď sa pripravovali na presťahovanie do Indie a požiadali miestnu školu o osnovy, podľa ktorých ho majú vyučovať. A hoci vo Švédsku bolo domáce vzdelávanie legálne, autority jednako odobrali Domenica rodičom.
V decembri 2009 švédsky súd rozhodol, že vláda konala v rámci jej právomoci, keď odobrala dieťa a zverila ho do pestúnskej starostlivosti. Medzinárodná advokátska organizácia ADF International a združenie Home School Legal Defense Association (HSLDA) podali na Európskom súde pre ľudské práva (ECHR) sťažnosť ohľadom porušenia práva na domáce vzdelávanie, no súd túto sťažnosť zamietol.
Medzitým boli práva Annie a Christera na navštevovanie syna obmedzené, až napokon sociálna rada podala žiadosť o odobratie ich rodičovských práv. Švédsky okresný súd odmietol žiadosť o odňatie dieťaťa zo starostlivosti rodičov. Zdalo sa, že prípad sa vyvíja pozitívne, až kým švédsky odvolací súd rozhodnutie nezmenil a nepovolil zveriť dieťa do starostlivosti opatrovníkovi. Annie a Christer museli naďalej bojovať za navrátenie ich syna.
ADF International im stále pomáha a v máji 2016 požiadal o otvorenie novej kauzy na ECHR z dôvodu odňatia ich rodičovských práv a odmietnutia prístupu k dieťaťu.
 
Wunderlich v. Germany
Skoro ráno 29. augusta 2012 skupina 20 policajtov a sociálnych pracovníkov vpadla do domu rodiny Wunderlichovcov pri Darmstadte v Nemecku. Policajná jednotka použila baranidlo na otvorenie dverí a prinútila otca Dirka sadnúť si na stoličku, pokým ťahali preč jeho štyri deti vo veku 7 až 14 rokov. Keď sa Petra, Dirkova žena, pokúšala pobozkať na rozlúčku jednu z dcér, policajt ju odstrčil so slovami: „Už je príliš neskoro!“. Dvojica sa len bezmocne pozerala ako im odvádzajú deti.
Čo viedlo k týmto hrozným udalostiam? Rodina sa práve usadila a chceli začať svoje prvé školské vyučovanie toho roku. V Nemecku je domáce vzdelávanie zakázané. Tento zákaz sa datuje do roku 1918. Odvtedy však krajina podpísala niekoľko medzinárodných dohôd týkajúcich sa ľudských práv, ktoré explicitne chránia právo rodičov zvoliť si spôsob vzdelávania pre svoje deti. Nemecko zlyhalo v dodržiavaní týchto dohôd v niekoľkých prípadoch, keď stíhalo rodiny, ktoré si zvolili domáce vzdelávanie detí ako Wunderlichovci.
Organizácia ADF International a združenie HSLDA zastupujú rodinu Wunderlichovcov pred nemeckým súdom. Hoci Dirk and Petra  sú opäť spolu so svojimi deťmi, bolo im priznané len právo na čiastočnú starostlivosť a musia posielať svoje deti na štátom schválený vzdelávací program.
 
S. v. UK
ADF International podalo sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva v prípade S. v. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska po tom, čo britský najvyšší súd vydal rozhodnutie proti rumunskej matke žijúcej vo Veľkej Británii a zveril jej 15-mesačnú dcéru do starostlivosti darcovi spermií a jeho partnerovi rovnakého pohlavia. Sudkyňa najvyššieho súdu poskytla matke len dve hodiny každý druhý týždeň na kontakt pod dohľadom s dieťaťom. Sudkyňa tiež uložila matke povinnosť mlčania: nesmela celé mesiace prehovoriť o tom, čo sa udialo.
Matka sa rozhodla mať dieťa so svojím partnerom, ktorého poznala už 25 rokov. Obaja súhlasili, že po úspešnom procese umelého oplodnenia bude sama vychovávať dievčatko a on bude zohrávať len druhoradú úlohu.
Keď sa dieťa narodilo, darca spermií a jeho partner podali na žalobu na súd ohľadom priznania rodičovskej starostlivosti. Tvrdili, že matka bola vlastne surogátnou matkou, hoci ona argumentovala, že nikdy nesúhlasila s nijakou takouto dohodou. Homosexuálna dvojica trvala na tom, že mali dohodu s matkou, že dieťa bude žiť s nimi a ona bude zohrávať len vedľajšiu úlohu.
Na poslednom vypočutí sudkyňa britského najvyššieho súdu odobrala dieťa jeho matke a udelila plnú rodičovskú zodpovednosť a starostlivosť homosexuálnemu páru. Navyše sudkyňa na počudovania rozhodla, že matka používala dojčenie ako „prostriedok“ na manipuláciu súdu falošným demonštrovaním blízkosti k dieťaťu. Sudkyňa povolila matke kontakt s dieťaťom pod dohľadom dve hodiny raz za dva týždne s odôvodnením, že častejší kontakt by mohol zmiasť dieťa ohľadom toho, kto je jeho hlavným opatrovníkom. 
 
4. Práva dieťaťa 
V rámci práv dieťaťa budeme hovoriť o práve dieťaťa poznať svoj pôvod a o princípe najlepšieho záujmu dieťaťa.
Takúto právnu ochranu zahŕňa:
Článok 7 Dohovoru o právach dieťaťa: „Každé dieťa má (...) podľa možností právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť“.
Znova však platí, že toto právo nie je primerane chránené domácimi zákonmi. Máme dobré zákony, napríklad v Poľsku v článku 61 (10) Zákona o rodine a opatrovníctve, v Nemecku v odseku 1598a Občianskeho zákonníka, v Maďarsku v paragrafe 4:118 Občianskeho zákonníka a v Litve v článku 3.161 (2) Občianskeho zákonníka. Žiaľ, ako ukazujú niektoré žaloby podané na Európsky súd pre ľudské práva, takýto dobrý zákon stále v mnohých iných európskych krajinách neexistuje.
Mikulić v. Croatia, sťažnosť č. 53176/99, súdne rozhodnutie zo 7. februára 2002:
54. Súd rozhodol, že rešpektovanie súkromného života si vyžaduje, aby mal každý možnosť spoznať detaily svojej identity ako individuálnej ľudskej bytosti; rozhodol tiež, že nárok jednotlivca na takúto informáciu je dôležitý, pretože má formačné účinky na jeho alebo jej osobnosť.
64. Podľa názoru súdu je pre osoby v situácii sťažovateľov v ich životnom záujme, chránenom Dohovorom, aby dostali informácie nevyhnutné na odhalenie pravdy o dôležitých stránkach ich osobnej identity. Na druhej strane treba mať na pamäti, že ochrana tretích osôb môže znemožniť ich vystavenie medicínskemu testovaniu akéhokoľvek druhu, vrátane DNA.
Phinikaridou v. Cyprus, sťažnosť č. 23890/02, súdne rozhodnutie z 20. decembra 2007, bod 58: „možno pozorovať tendenciu k väčšej ochrane práva dieťaťa, pokiaľ ide o určenie jeho  príslušnosti k istým rodičom“. 
Godelli v. Italy, sťažnosť č. 33783/09, súdne rozhodnutie z 18. marca 2013, bod 52: „Súd rozhodol, že právo na identitu, ktoré zahŕňa právo poznať svojich rodičov, je integrálnou súčasťou pojmu súkromný život.“
Vo všetkých týchto krajinách treba stále bojovať za toto medzinárodne uznávané právo na poznanie vlastného pôvodu.
 
Kontakt s deťmi
Ako sme už spomenuli, nórska štátna inštitúcia Bernevernt, ktorá má zaisťovať sociálno-právnu ochranu detí a neplnoletých, je medzinárodne preverovaná za príliš časté odoberanie detí zo starostlivosti ich rodičov. V jednom z nedávnych prípadov Barneverntu, ktorý pritiahol medzinárodnú pozornosť, boli odobraté deti z rodiny Bodnariovcov.
Čo treba robiť? Chrániť rodinu, chrániť manželstvo, chrániť práva rodičov, chrániť práva detí.