Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky

Cirkev a internet

I. Úvod
II. Možnosti a výzvy
III. Odporúčania a závery
 



I
ÚVOD


1. Záujem o internet je osobitnou stránkou pozornosti, ktorú Cirkev ustavične venuje prostriedkom spoločenskej komunikácie. Vzhľadom na výsledky vedeckého pokroku v dejinách, vďaka ktorým ľudstvo „postupuje stále ďalej v odkrývaní bohatstiev a hodnôt skrytých v celom stvorení ,1 Cirkev už veľa ráz vyjadrila svoje presvedčenie, že prostriedky spoločenskej komunikácie sú, ako to potvrdzuje aj Druhý vatikánsky koncil, „podivuhodnými vynálezmi techniky ,2 ktoré už mnoho urobili pre uspokojenie ľudských potrieb, no môžu urobiť ešte viac.

Postoj Cirkvi k spoločenským komunikačným prostriedkom je teda v zásade kladný.3 I vtedy, keď sa proti nim vznášajú vážne obvinenia, sa v dokumentoch Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky starostlivo zdôrazňuje, že „len reštriktívny a káravý postoj zo strany Cirkvi... nie je ani dostatočný ani vhodný .4

Pastoračná inštrukcia o spoločenských komunikačných prostriedkoch Communio et progressio, citujúc encykliku Miranda prorsus pápeža Pia XII., tiež zdôrazňuje ich pozitívnu stránku: „Cirkev vidí v spoločenských komunikačných prostriedkoch ‚Božie dary , pretože v súlade so zámermi Božej prozreteľnosti vedú k bratskému spolunažívaniu medzi ľuďmi, ktorí s ich pomocou otvorenejšie odpovedajú na jeho spásonosnú vôľu .5 Zostaneme pri tomto postoji a rovnaký postoj zaujmeme aj k internetu.

2. Podľa Cirkvi sa dejiny spoločenských komunikačných prostriedkov podobajú na dlhú cestu, ktorá vedie ľudstvo „od pyšného projektu mesta Bábel, zaťaženého pomätením jazykov a vzájomným neporozumením (porov. Gen 11, 1-9), až po Turíce a dar jazykov, keď sa s Ježišom uprostred a pôsobením Ducha Svätého obnovilo vzájomné dorozumenie .6 Vďaka Kristovmu životu, smrti a zmŕtvychvstaniu sa základ a najvyšší vzor zjednotenia pre komunikáciu medzi ľuďmi nachádza v Bohu, ktorý sa stal človekom a naším bratom.7

Moderné spoločenské komunikačné prostriedky sú kultúrnymi faktormi, ktoré majú v týchto dejinách svoju úlohu. Podobne to vidí aj Druhý vatikánsky koncil: „Hoci treba starostlivo rozlišovať pozemský pokrok od vzrastu Kristovho kráľovstva, predsa má tento pokrok veľký význam pre Božie kráľovstvo, nakoľko môže napomáhať lepšie usporiadanie ľudskej spoločnosti .8 Keď z tohto pohľadu uvažujeme o spoločenských komunikačných prostriedkoch zistíme, že „správne používanie týchto prostriedkov preukazuje významné a nemalé služby ľudstvu, čo sa týka duševného osvieženia a vzdelávania, ako aj na poli šírenia a upevňovania Božieho kráľovstva .9

Toto dnes osobitným spôsobom platí aj o internete, ktorý pomáha pri uvádzaní revolučných zmien do obchodu, výchovy, politiky, žurnalistiky, do vzťahu medzi národmi a kultúrami, ako aj zmien, ktoré ovplyvňujú nielen spôsob, akým ľudia komunikujú, ale i to, ako interpretujú svoj život. V pripojenom dokumente Etika a internet rozoberáme etický rozmer týchto otázok.10

Na tomto mieste budeme uvažovať o tom, čo vyplýva z existencie internetu pre náboženstvo a zvlášť pre Katolícku cirkev.

3. Cirkev sleduje vzhľadom na spoločenské komunikačné prostriedky dvojaký cieľ. Jedným je povzbudiť ich správny vývoj a využívanie pre dobro ľudského rozvoja, spravodlivosti a mieru, pre pozdvihnutie spoločenstva na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni, vo svetle spoločného dobra a v duchu solidarity. Berúc do úvahy veľký význam prostriedkov spoločenskej komunikácie sa Cirkev snaží o „čestný a uznanlivý dialóg s tými, čo sú zodpovední za činnosť médií , o dialóg, ktorý sa v prvom rade zameriava na vypracovanie mediálnej politiky.11 „Tento dialóg vyžaduje od Cirkvi, aby sa usilovala o pochopenie médií – ich cieľov, postupov, vnútorných štruktúr, foriem a žánrov – a aby podporovala a povzbudzovala tých, ktorí v nich pracujú. Na základe tohto pochopenia a tejto podpory bude možné dávať dôležité návrhy na odstránenie prekážok, ktoré stoja v ceste ľudskému pokroku a hlásaniu evanjelia .12

Avšak Cirkev sa zaujíma aj o svoju komunikáciu a o komunikáciu vo svojom vnútri. Táto komunikácia je niečo viac ako len technické praktiky, lebo začína v spoločenstve lásky medzi božskými osobami a v ich komunikácii s nami, ako i v pochopení skutočnosti, že komunikácia v Najsvätejšej Trojici „preniká do človečenstva: Syn je Otcom večne vyslovované Slovo; a v Ježišovi Kristovi a cez neho Boh, Syn a Slovo, ktoré sa stalo telom, odovzdáva seba a svoju spásu ľuďom .13

Boh neustále komunikuje s ľudstvom prostredníctvom Cirkvi, nositeľky a správkyne jeho Zjavenia. Jej Učiteľskému úradu zveril úlohu pravdivo interpretovať svoje slovo.14 Okrem toho samotná Cirkev je communio, spoločenstvo osôb a eucharistických spoločenstiev, ktoré majú pôvod v spoločenstve Trojice a odzrkadľujú ho.15 Z toho je zrejmé, že komunikácia patrí k podstate Cirkvi.

Táto motivácia viac ako čokoľvek iné vysvetľuje, prečo „cirkevná komunikačná prax musí byť predovšetkým príkladne pravdivá, zodpovedná a citlivá voči ľudským právam a musí dodržiavať aj ďalšie dôležité zásady a normy .16

4. Pred tridsiatimi rokmi bolo v pastoračnej inštrukcii Communio et progressio uvedené, že „najnovšie vynálezy v oblasti spoločenskej komunikácie otvárajú ľuďom nové možnosti, ktoré prichádzajú v ústrety evanjeliovému poslaniu .17 Pápež Pavol VI. povedal: „Cirkev by sa cítila vinnou pred Bohom , ak by nevyužívala tieto prostriedky na evanjelizáciu.18 Pápež Ján Pavol II. zasa nazval spoločenské komunikačné prostriedky „areopágom novej doby a povedal, že „nestačí ich len používať na šírenie kresťanského posolstva a náuky Cirkvi, ale posolstvo samo musí byť integrované do tejto – modernou komunikáciou vytvorenej – ‚novej kultúry .19 Dnes je veľmi dôležité toto zabezpečiť, lebo spoločenské komunikačné prostriedky nielenže silne ovplyvňujú to, čo si ľudia myslia o živote, ale vo veľkej miere sa aj sama ľudská skúsenosť stala skúsenosťou sprostredkovanou médiami.20

Všetko toto platí aj o internete. „Hoci sa zdá, že svet spoločenských komunikačných prostriedkov je občas v protiklade s kresťanským posolstvom, predsa ponúka aj jedinečné príležitosti na ohlasovanie spásnej Kristovej pravdy celej ľudskej rodine. Stačí si uvedomiť napríklad „pozitívnu schopnosť internetu prenášať správy a učenie náboženského charakteru cez prekážky a hranice. Také široké publikum by predstihlo aj tie najtrúfalejšie predstavy tých, čo hlásali evanjelium pred nami... Katolíci sa nemajú báť nechať Kristovi otvorené dvere masmédií, aby jeho dobrú zvesť bolo počuť zo striech sveta .21

II
MOŹNOSTI A VÝZVY


5. „Komunikácia, ktorá sa uskutočňuje v Cirkvi a skrze Cirkev, spočíva v podstate v ohlasovaní blahozvesti Ježiša Krista. Je to ohlasovanie evanjelia ako prorockého a oslobodzujúceho slova ľuďom nášho času. Zoči-voči radikálnej sekularizácii je svedectvom o Božej pravde a transcendentnom určení človeka; znamená rozhodnúť sa zoči-voči konfliktom a rozdrobenosti pre spravodlivosť a solidaritu so všetkými veriacimi v službe vzájomného porozumenia medzi štátmi, národmi a kultúrami .22

Keďže ohlasovať dobrú zvesť ľuďom ponoreným do mediálnej kultúry si vyžaduje pozorne zvážiť osobitosti spoločenských komunikačných prostriedkov, teraz je dôležité, aby Cirkev porozumela internetu. Toto je potrebné najmä kvôli účinnej komunikácii s mladými ľuďmi, medzi ktorými je už používanie tejto novej technológie rozšírené, ale aj kvôli lepšiemu využitiu tohto prostriedku.

Spoločenské komunikačné prostriedky majú z pohľadu náboženstva rozličné prednosti a využitie. Prinášajú správy a informácie o náboženskom živote, myšlienky a údaje o osobnostiach, slúžia ako nástroje evanjelizácie a katechézy. „Každodenne prinášajú inšpiráciu a povzbudenie a dávajú príležitosť na slávenie bohoslužieb ľuďom, ktorí sú viazaní povinnosťami v domácnostiach alebo na pracoviskách .23 Okrem týchto dobrodení jestvujú i ďalšie, viac či menej špecifické pre internet. Táto sieť napríklad umožňuje okamžitý a priamy prístup k dôležitým náboženským a duchovným zdrojom, do veľkých knižníc, múzeí, na kultové miesta, k dokumentom Magistéria, písomnostiam cirkevných otcov a učencov, i k ďalším zdrojom stáročnej múdrosti náboženstva. Má cennú schopnosť prekonávať vzdialenosti a izoláciu, umožniť kontakt navzájom si blízkym ľuďom dobrej vôle z rôznych virtuálnych spoločenstiev veriacich, aby sa navzájom mohli povzbudzovať a pomáhať si. Cirkev môže poskytnúť dôležitú službu katolíkom i nekatolíkom, keď do internetovej siete vyberie a dodá užitočné informácie.

Internet je dôležitým nástrojom pre mnohé aktivity a náboženské programy ako sú evanjelizácia, reevanjelizácia, nová evanjelizácia i tradičné misijné poslanie ad gentes, katechézu a iné druhy výchovy, pre správy a informácie, apologetiku, riadenie, administráciu a niektoré formy duchovného a pastoračného vedenia.

Hoci virtuálna realita tohto kybernetického priestoru nemôže nahradiť skutočné medziľudské spoločenstvo a skutočné sviatosti a liturgiu, či priame a bezprostredné ohlasovanie evanjelia, môže ich dopĺňať, povzbudzovať ľudí k plnšiemu prežívaniu viery a obohacovať náboženský život svojich používateľov. Pre Cirkev je aj nástrojom komunikácie so špeciálnymi skupinami ako sú mládež a mladšia veková kategória dospelých, ľudia penzijného veku a osoby pripútané k domovu, alebo ľudia, ktorí žijú v odľahlých oblastiach, či členovia náboženských inštitúcií, s ktorými by sa inak nebolo možné spojiť.

Stále väčší počet farností, diecéz, náboženských kongregácií a inštitúcií spätých s Cirkvou, ako i programov a organizácií všetkých druhov využíva internet na také či onaké ciele. Na niektorých miestach prebiehajú na národnej alebo regionálnej úrovni tvorivé projekty podporované Cirkvou. Svätá stolica je na tomto poli aktívna už niekoľko rokov a neustále svoju prítomnosť na internete rozširuje a rozvíja. Zároveň povzbudzuje cirkevné spoločenstvá, ktoré ešte neurobili prvý krok pre vstúpenie do tohto kybernetického priestoru, aby zvážili možnosť urobiť tak čo najskôr. Veľmi odporúčame, aby tí, čo sú v tejto oblasti už skúsení, odovzdali svoje poznatky a informácie o internete tým, ktorí len začínajú.

6. Cirkev musí tiež chápať a používať ineternet ako nástroj komunikácie vo svojom vnútri. Preto je potrebné, aby si internet uchoval svoj špecifický charakter ako priamy, bezprostredný a interaktívny nástroj, na ktorom sa môže podieľať ktokoľvek.

Dvojsmerná interaktívnosť internetu už začína stierať dávny rozdiel medzi tým, kto odovzdáva informácie a tým, kto ich prijíma,24 a začína vytvárať priestor, v ktorom môže, aspoň potenciálne, každý robiť oboje. Nejde tu teda o komunikáciu, ktorá v minulosti pôsobila len v jednom smere, a to zhora nadol. Keďže stále viac užívateľov si dôverne osvojuje túto osobitosť internetu v iných oblastiach, možno očakávať, že ho takto budú chcieť využiť aj v rámci náboženstva a Cirkvi.

V tomto prípade ide o novú technológiu, nie však myšlienku. Druhý vatikánsky koncil potvrdil, že členovia Cirkvi by mali slobodne a s dôverou dávať najavo svojim pastierom „svoje potreby a želania, ako sa svedčí na dietky Božie a na bratov v Kristovi ; lebo podľa svojho vzdelania, odbornosti a vážnosti, ktoré požívajú „sú oprávnení, ba niekedy aj povinní povedať svoju mienku o veciach, týkajúcich sa dobra Cirkvi .25 Communio et progressio poznamenáva, že nakoľko je Cirkev „živým organizmom , treba v nej „pestovať verejnú mienku, ktorú udržiava dialóg medzi jej členmi .26 A hoci pravdy viery „nepodliehajú svojvoľnému výkladu jednotlivcov , pastoračná inštrukcia poznamenáva, že „Cirkvi sa otvára široké pole vnútorného priateľského dialógu .27

Podobné myšlienky sú obsiahnuté v Kódexe kánonického práva28 a v nedávnych dokumentoch Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky.29 Aetatis novae definuje obojsmernú komunikáciu a verejný názor ako cestu konkrétneho uskutočňovania Cirkvi ako spoločenstva (communia).30

V dokumente Etika v spoločenskej komunikácii sa píše: „Vzájomná výmena informácií a poznatkov medzi pastiermi a veriacimi, slobodná výmena názorov s citom pre dobro spoločenstva a pre úlohu Učiteľského úradu Cirkvi pri jeho napomáhaní a zodpovedná verejná mienka – to všetko sú dôležité prejavy základného práva na dialóg a informácie vnútri Cirkvi .31

Máme teda nástroj, ktorý možno tvorivo využívať pri rôznych administratívnych a riadiacich úlohách. Okrem otvorenia kanálov na vyjadrenie verejného názoru máme na mysli možnosť konzultovať s odborníkmi, pripravovať stretnutia a spolupracovať s partikulárnymi cirkvami a náboženskými inštitúciami na miestnej, národnej i medzinárodnej úrovni.

7. ďalšou oblasťou, v ktorej je využitie internetu vhodné a potrebné, je oblasť výchovy a formácie. „Dnes každý potrebuje určitú formu trvalého mediálneho vzdelávania, či už osobným štúdiom, účasťou na organizovanej výučbe alebo oboma formami naraz. Výchova používateľov spoločenských komunikačných prostriedkov sa nemá zameriavať natoľko na technické poznatky ako skôr na kritériá vkusu a pravdivého morálneho úsudku. Ide teda o aspekt formovania svedomia. Cirkev by mala vo svojich školách a vo svojich vzdelávacích programoch ponúkať mediálnu výchovu tohto druhu .32

Výchova a formácia v súvislosti s internetom musí byť súčasťou komplexných výchovných programov, týkajúcich sa spoločenských komunikačných prostriedkov, ktoré sa zameriavajú na členov Cirkvi. Pastoračný plán by mal, pokiaľ je to možné, v súvislosti so spoločenskou komunikáciou skúsiť ponúknuť možnosť vzdelania v tejto oblasti ako podstatnú súčasť vzdelávania seminaristov, kňazov, rehoľníkov a laikov, ako aj učiteľov, rodičov a študentov.33

Zvlášť mladých treba vychovávať, „aby sa z nich stávali nielen dobrí príjemcovia (čitatelia, poslucháči, diváci), ale aby sami vedeli aktívne používať všetky druhy a prostriedky ‚globálneho jazyka spoločenskej komunikácie. Týmto spôsobom sa stanú mladí ľudia plnohodnotnými členmi komunikačnej spoločnosti, ktorá sa zrodila práve v našej epoche ,34 v ktorej sa masmédiá považujú predovšetkým za „súčasť stále sa vyvíjajúcej kultúry, pričom ich dosah doteraz ešte úplne nepoznáme . 35

Odovzdávať znalosti o internete a o nových technológiách znamená oveľa viac ako len naučiť technické postupy. Mladí sa musia naučiť dobre zaobchádzať so svetom kybernetického priestoru, musia vedieť podľa zdravých morálnych kritérií posúdiť to, čo v ňom nájdu, a naučiť sa používať nové technológie pre svoj komplexný rozvoj a pre dobro druhých.

8. Internet kladie pred Cirkev okrem problémov všeobecnej povahy aj niektoré špecifické otázky, ktoré sa rozoberajú v priloženom dokumente Etika a internet.36 A hoci zdôrazňujeme kladné stránky internetu, je dôležité, aby sme jasne videli aj tie záporné.

V podstate sa „svet spoločenských komunikačných prostriedkov môže niekedy zdať ľahostajný, ba dokonca nepriateľský voči kresťanskej viere a morálke. Spôsobuje to skutočnosť, že kultúra týchto médií je hlboko nasiaknutá typicky postmoderným chápaním, podľa ktorého jedinou absolútnou pravdou je, že nejestvujú absolútne pravdy alebo, ak by aj jestvovali, boli by ľudskému rozumu nedostupné, a teda nepodstatné .37

Medzi problémy súvisiace s internetom patrí aj prítomnosť internetových stránok, ktoré často osočujú a napádajú náboženské a etnické skupiny. Katolícka cirkev je terčom niektorých z nich. Podobne ako pornografia a násilie v masmédiách, tak aj tieto stránky sú „najtemnejšou črtou ľudskej povahy zranenej hriechom 38 a hoci rešpektovanie slobody prejavu si vyžaduje do istej miery toleranciu aj voči nepriateľským hlasom, predsa by sa mali autocenzúrou – a ak je to potrebné aj zásahom verejnej autority – stanoviť a aplikovať rozumné hranice pre to, čo sa ešte môže povedať a čo nie.

ďalší problém predstavuje množenie sa internetových stránok, ktoré si dávajú do názvu katolícke. Ako sme už povedali, skupiny späté s Cirkvou by mali byť tvorivým spôsobom prítomné na internete. Podobne však majú právo byť tam prítomní aj dobre informovaní jednotlivci a neoficiálne skupiny, konajúci s dobrým úmyslom a z vlastnej iniciatívy. Ak sa však nerozlišujú autentické postoje Cirkvi môže dôjsť k ich zámene z excentrickými interpretáciami náuky viery, či extravagantnými náboženskými praktikami a ideologickými vyhláseniami, ktoré si prisvojujú názov „katolícke . V ďalšom sa pokúsime naznačiť, ako pristupovať k riešeniu tohto problému.

9. Podobne si aj ďalšie otázky vyžadujú hlbšie zamyslenie. Za týmto účelom povzbudzujeme na výskum a neustály rozvoj disciplín, medzi ktoré patrí aj „antropológia a teológia komunikácie ,39 ktoré sa výslovne vzťahujú na internet. Okrem štúdia a výskumu je potrebné podporovať pastoračné plánovanie s kladným vzťahom k používaniu internetu.40

Jedna oblasť výskumu sa zaoberá tým, že široký výber produktov a služieb na internete by mohol vyvolať záplavu podnetov aj v oblasti náboženstva a podporiť konzumný prístup aj vo veciach viery. Zozbierané údaje podporujú domnienku, že niektorí návštevníci náboženských internetových stránok akoby sa nachádzali v supermarkete, kde triedia a vyberajú si jednotlivé prvky náboženstva, ktoré najviac vyhovujú ich vkusu. „Tendencia zo strany niektorých katolíkov súhlasiť s učením Cirkvi len selektívne je však problémom, ktorý poznáme aj v iných podmienkach.41 O závažnosti tohto problému na internete je potrebné mať viac informácií.

Vzhľadom na to, čo sme uviedli vyššie, má virtuálna realita kybernetického priestoru niektoré znepokojivé dôsledky na náboženstvo, ako aj na iné oblasti života. Virtuálna realita nemôže nahradiť skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii, sviatostnú realitu ostatných sviatostí a účasť na spoločnej bohoslužbe uprostred ľudského spoločenstva z mäsa a kostí. Na internete nie sú sviatosti. Aj náboženské skúsenosti, ktoré tam možno pomocou Božej milosti nadobudnúť, sú nedostačujúce, ak sú odtrhnuté od kontaktu so skutočným svetom ostatných veriacich. Toto je ďalšia stránka internetu, ktorá si vyžaduje štúdium a reflexiu. Zároveň sa pri pastoračnom plánovaní musí myslieť na to, ako priviesť ľudí z kybernetického priestoru do skutočného spoločenstva, a ako možno úspešne použiť internet pri výučbe a katechéze, ktoré podporia a obohatia ich kresťanskú angažovanosť.

III
ODPORÚČANIA A ZÁVERY


10. Nábožní ľudia ako osoby, ktoré tvoria súčasť širokého spektra užívateľov internetu, pričom majú legitímne vlastné záujmy, sa chcú podieľať na procese ovplyvňujúcom budúci vývoj tohto nového média. To od nich samozrejme občas vyžaduje, aby pozmenili svoj spôsob zmýšľania a konania.

Takisto osoby na všetkých cirkevných úrovniach by mali používať internet tvorivým spôsobom, ktorý im umožní plniť ich zodpovednosť a vykonávať vlastnú činnosť v rámci Cirkvi. Hanblivo stáť bokom zo strachu pred technikou alebo z dajakého iného dôvodu, je neprijateľné, najmä keď berieme do úvahy mnohé pozitívne možnosti, ktoré interenet ponúka. „Metódy na uľahčenie komunikácie a dialógu medzi jej vlastnými členmi môžu posilniť ich vzájomné zväzky jednoty. Okamžitý prístup k informáciám umožňuje Cirkvi prehĺbiť dialóg so súčasným svetom... Cirkev môže ľahšie oboznámiť svet so svojou náukou a vysvetliť dôvody svojho postoja k určitému problému či udalosti. Môže zreteľnejšie počuť hlas verejnosti a vstúpiť do trvalej diskusie s okolitým svetom a priamo sa zapojiť do spoločného hľadania riešenia mnohých naliehavých problémov ľudstva .42

11. Preto sa v závere týchto úvah obraciame s povzbudivými slovami na rozličné skupiny: na predstaviteľov Cirkvi, na pracovníkov v pastorácii, na vychovávateľov, rodičov a najmä na mladých.

Predstaviteľom Cirkvi: Tí, čo zastávajú riadiace funkcie vo všetkých oblastiach Cirkvi musia rozumieť prostriedkom spoločenskej komunikácie a aplikovať toto porozumenie pri vypracovávaní pastoračných plánov súvisiacich so spoločenskou komunikáciou43 súčasne s konkrétnou politikou a programami v tejto oblasti. Spoločenské komunikačné prostriedky majú predstavitelia Cirkvi používať primeraným spôsobom. Tam, kde je to nutné, mali by aj oni dostať školenie z oblasti masmédií. „Cirkvi by veľmi prospelo, keby čo najviac jej úradných predstaviteľov a administrátorov dostalo školenie o komunikácii . 44

Toto platí pre internet rovnako ako pre staršie druhy masmédií. Cirkevní predstavitelia sú povinní využívať „možnosti obdobia počítačov v službe ľudského povolania a transcendencie, aby tak oslavovali Otca, ktorý je pôvodcom všetkého dobrého .45 Túto pozoruhodnú techniku majú využívať v rôznych oblastiach svojho poslania v rámci Cirkvi, skúmajúc aj možnosti jej využitia pri ekumenickej a interreligióznej spolupráci.

Osobitnou stránkou internetu, ako sme už spomenuli, je množenie sa neoficiálnych stránok, ktoré sa definujú ako „katolícke , čo niekedy pôsobí mätúco. Vzhľadom na to by mohla na miestnej alebo národnej úrovni pomôcť dobrovoľná certifikácia pod dohľadom predstaviteľov Učiteľského úradu, čo sa týka materiálov vyslovene dogmatického alebo katechetického charakteru. Nejde tu o zavedenie cenzúry, ale o ponúknutie spoľahlivého sprievodcu pre používateľov internetu pri určovaní, čo je v súlade s pravým postojom Cirkvi.

Pracovníkom v pastorácii: Kňazi, diakoni a laickí pracovníci sa musia vzdelávať v oblasti spoločenskej komunikácie, aby lepšie pochopili jej význam pre jednotlivcov i spoločnosť. Zároveň im to umožní spoznať také metódy komunikácie, ktoré zodpovedajú citlivosti a záujmom ľudí. To v súčasnosti zahŕňa aj oboznámenie sa s internetom kvôli možnosti jeho využitia pri ich práci. Internetové stránky možno využiť aj na zverejnenie súčasných teologických poznatkov a pastoračných odporúčaní.

Pokiaľ ide o spolupracovníkov Cirkvi zamestnaných priamo v masmédiách, netreba vari zvlášť zdôrazňovať, že musia mať aj profesionálnu formáciu. No mali by mať aj vzdelanie z oblasti náuky a spirituality Cirkvi, totiž „ak sa má svedčiť o Kristovi, je potrebné stretnúť sa s ním osobne a pestovať vzťah s ním prostredníctvom modlitby, Eucharistie a sviatosti zmierenia, čítaním Božieho slova a meditovaním o ňom, študovaním kresťanského učenia, službou blížnym .46

Vychovávateľom a katechétom: Pastoračná inštrukcia Communio et progressio pripomína „závažnú povinnosť katolíckych škôl a inštitúcií vychovávať kvalifikovaných príjemcov, ale i aktívnych používateľov prostriedkov spoločnej komunikácie na základe patričných kresťanských princípov.47 Toto sa pripomínalo už mnohokrát. V období obrovského rozšírenia internetu a jeho silného vplyvu je táto potreba oveľa naliehavejšia ako kedykoľvek predtým.

Univerzity, kolégiá, školy a výchovné katolícke programy na všetkých úrovniach musia ponúkať kurzy pre rozličné skupiny „seminaristov, kňazov, rehoľníkov, alebo laikov...učiteľov, rodičov i žiakov ,48 poskytujúce vzdelanie týkajúce sa vyspelej techniky, riadenia, etiky a politiky spoločenskej komunikácie pre tých, ktorí sa pripravujú pracovať pre Cirkev v oblasti spoločenskej komunikácie. Okrem toho zverujeme vyššie uvedené problémy na starosť vedcom a výskumníkom, ktorí sa zaoberajú tomu odpovedajúcimi disciplínami v katolíckych inštitútoch vyššieho vzdelávania.

Rodičom: Pre dobro svojich detí a pre vlastné dobro sa musia rodičia „učiť rozlišovať a posudzovať, čo prijímajú ako diváci, poslucháči a čitatelia, a majú sa stať vzorom rozumného používania médií v domácom prostredí .49 Pokiaľ ide o internet, deti a mladí majú často bližší vzťah k týmto prostriedkom ako ich rodičia. Napriek tomu však majú rodičia povinnosť viesť svoje deti a bdieť nad nimi pri ich používaní.50 Ak to znamená naučiť sa o internete viac ako vedia doteraz, bude to len pre ich dobro.

Napokon rodičia by mali zaistiť, pokiaľ je to technicky a ekonomicky možné, filter pre počítač, ku ktorému majú deti prístup, aby ich, nakoľko je to možné, uchránili od pornografie, sexuálnych maniakov a iných nebezpečenstiev. Nekontrolované používanie internetu im nemožno dovoliť. Rodičia a deti majú spolu diskutovať o tom, čo videli na internete. Bude tiež užitočné vymeniť si názory s inými rodinami, ktoré majú rovnaké hodnoty a záujmy. Základná povinnosť rodičov spočíva v tom, aby deťom pomohli stať sa zodpovednými používateľmi internetu, schopnými rozlišovať.

Deťom a mladým: Interenet je otvorená brána do lákavého a vzrušujúceho sveta s veľkým formačným vplyvom, no nie všetko, čo je za touto bránou je zdravé, zaručené a pravé. „Deti a mládež by sa mali podľa veku a okolností usmerňovať vo vzťahu k médiám tak, aby mohli odolávať lacným pokušeniam nekritického a pasívneho sledovania, tlaku spolužiakov a kamarátov, ako aj komerčnému vydieraniu .51 Mládež má povinnosť dobre používať internet vo vzťahu k sebe samej, k vlastným rodičom, príbuzným i priateľom, kňazom, učiteľom a konečne i z poslušnosti voči Bohu.

Internet ponúka aj veľmi mladým ľuďom obrovskú možnosť konať dobro alebo páchať zlo, na sebe či na druhých. Môže ich život obohatiť spôsobom, aký si predchádzajúce generácie ani nedokázali predstaviť a dať im schopnosť obohatiť život i tých druhých. Môže ich tiež viesť ku konzumnému spôsobu života, vzbudiť v nich myšlienky točiace sa okolo pornografie a násilia a dostať ich do patologickej izolácie. Mládež je, ako sa často hovorí, budúcnosťou spoločnosti a Cirkvi. Správne používanie internetu môže prispieť k tomu, aby sa pripravila na plnenie svojich záväzkov v oboch týchto oblastiach. Toto sa však nestane automaticky. Internet nie je iba nástrojom zábavy a uspokojovania konzumných potrieb. Je nástrojom na vykonávanie mnohých užitočných aktivít a mladí sa musia naučiť ho ako taký chápať a aj používať. V kybernetickom priestore, ako nakoniec v každom inom priestore, môžu mladí podstúpiť skúšku, či dokážu ísť proti prúdu, budovať alternatívnu kultúru, či dokonca podstúpiť prenasledovanie kvôli tomu, čo je správne a dobré.

12. Všetkým ľuďom dobrej vôle: Nakoniec povieme pár slov o niektorých vlastnostiach, ktoré si musí pestovať každý, kto chce dobre používať internet. Cvičenie týchto vlastností spočíva v realistickom posudzovaní toho, čo internet obsahuje.

Potrebná je múdrosť, aby sme zreteľne dokázali rozoznať dosah – potenciál pre dobro či zlo –tohto nového prostriedku a vedeli tvorivo pristupovať k výzvam a možnostiam, ktoré prináša.

Potrebná je spravodlivosť, aby sa v dnešnom svete odstránila „digital divide , t.j. informačná priepasť medzi bohatými a chudobnými, pokiaľ ide o informácie.52 To si vyžaduje aktívne zasadzovanie sa v prospech spoločného dobra na medzinárodnej úrovni a „globalizáciu solidarity .53

Potrebná je aj sila a odvaha. To znamená brániť pravdu proti náboženskému a morálnemu relativizmu, altruizmus a veľkodušnosť proti individualistickému konzumnému prístupu a mravnosť proti zmyselnosti a hriechu.

Potrebná je miera a sebadisciplína, aby sa tento dôležitý technický prostriedok, internet, používal rozumne a len na konanie dobra.

Keď uvažujeme o internete, ale aj o iných prostriedkoch spoločenskej komunikácie, spomeňme si pritom, že Kristus, „dokonalý Ohlasovateľ ,54 je normou a vzorom komunikačných metód Cirkvi, no rovnako aj obsahom ohlasovania, ktoré je Cirkev povinná konať. „Kiež katolíci angažujúci sa vo svete spoločenských komunikačných prostriedkov hlásajú zo striech pravdu o Ježišovi ešte radostnejšie a odvážnejšie, aby všetci muži a ženy spoznali lásku, ktorá je srdcom tej komunikácie, ktorú nám Boh odovzdáva v Ježišovi Kristovi, ktorý je ten istý včera, dnes i naveky .55

Vo Vatikáne 22. februára 2002, na sviatok Katedry svätého Petra, apoštola

John P. Foley
predseda

Pierfranco Pastore
tajomník


(1) Ján Pavol II., encyklika Laborem exercens 25; porov. Druhý vatikánsky koncil, pastorálna konštitúcia o Cirkvi v dnešnom svete Gaudium et spes 34
(2) Druhý vatikánsky koncil, dekrét o spoločenských komunikačných prostriedkoch Inter mirifica 1
(3) Napr. Inter mirifica; posolstvá pápeža Pavla VI. a pápeža Jána Pavla II. pri príležitosti Svetových dní spoločenských komunikačných prostriedkov; Pápežská komisia pre spoločenské komunikačné prostriedky, pastoračná inštrukcia Communio et progressio; Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky, Pornografia a násilie v spoločenských oznamovacích prostriedkoch: pastoračná odpoveď; pastoračná inštrukcia Aetatis novae; Etika reklamy, Etika v spoločenskej komunikácii.
(4) Pornografia a násilie v spoločenských komunikačných prostriedkoch 30.
(5) Communio et progressio 2.
(6) Ján Pavol II., Posolstvo pri príležitosti 34. svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov, 2000.
(7) Communio et progressio 10.
(8) Gaudium et spes 39.
(9) Inter mirifica 2.
(10) Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky, Etika a internet.
(11) Aetatis novae 8.
(12) Tamže.
(13) Etika v spoločenskej komunikácii 3.
(14) Porov. Druhý vatikánsky koncil, vieroučná konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum 10.
(15) Aetatis novae 10.
(16) Etika v spoločenskej komunikácii 26.
(17) Communio et progressio 128.
(18) Apoštolská exhortácia Evangelii nuntiandi 45
(19) Encyklika Redemptoris missio 37
(20) Porov. Aetatis novae 2.
(21) Ján Pavol II., Posolstvo pri príležitosti 35. svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov 3, 2001.
(22) Aetatis novae 9.
(23) Etika v spoločenskej komunikácii 11.
(24) Porov. Communio et progressio 116.
(25) Vieroučná konštitúcia o Cirkvi Lumen gentium 37.
(26) Communio et progressio 116.
(27) Tamže 117.
(28) Porov. kánon 212.2 a 212.3.
(29) Porov. Aetatis novae 10; Etika v spoločenskej komunikácii 26.
(30) Porov. Aetatis novae 10.
(31) Etika v spoločenskej komunikácii 26.
(32) Etika v spoločenskej komunikácii 25.
(33) Aetatis novae 28.
(34) Communio et progressio 107.
(35) Ján Pavol II., Posolstvo pri príležitosti 24. svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov, 1990.
(36) Porov. Etika a internet.
(37) Ján Pavol II., Posolstvo pri príležitosti 35. svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov 3, 2001.
(38) Pornografia a násilie v spoločenských komunikačných prostriedkoch 7.
(39) Aetatis novae 8.
(40) Porov. Ján Pavol II., apoštolský list Novo millennio ineunte 39.
(41) Porov. Ján Pavol II., Prejav k biskupom Spojených štátov 5, Los Angeles, 16. september 1987.
(42) Ján Pavol II., Posolstvo pri príležitosti 24. svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov, 1990.
(43) Porov. Aetatis novae 23-33.
(44) Etika v spoločenskej komunikácii 26.
(45) Ján Pavol II., Posolstvo pri príležitosti 24. svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov, 1990.
(46) Ján Pavol II., Posolstvo pri príležitosti 34. svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov, 2000.
(47) Communio et progressio 107.
(48) Aetatis novae 28.
(49) Etika v spoločenskej komunikácii 25.
(50) Porov. Ján Pavol II., posynodálna exhortácia Familiaris consortio 76.
(51) Etika v spoločenskej komunikácii 25.
(52) Porov. Etika a internet 10 a 17.
(53) Ján Pavol II., Prejav pred generálnym tajomníkom OSN a Koordinačným správnym výborom OSN 3, 7. apríl 2000.
(54) Communio et progressio 11.
(55) Ján Pavol II., Posolstvo pri príležitosti 35. svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov 4, 2001.